Jób 32, 1 Vtedy títo traja muži prestali hovoriť s Jóbom, pretože sa považoval za spravodlivého. 2 Nato vzplanul hnevom Elíhu z Búzu, Barachelov syn z Rámovho rodu. Vzplanul hnevom proti Jóbovi, pretože sa robil spravodlivejším ako Boh. 3 Jeho hnev vzplanul aj proti jeho trom priateľom, pretože nenašli odpoveď a Jóba odsudzovali ako bezbožníka. 4 Elíhu so svojou rečou k Jóbovi čakal, pretože ostatní boli vekom starší ako on. 5 Elíhu videl, že títo traja nemajú nijakú odpoveď, preto vzplanul hnevom. 6 Elíhu z Búzu, Barachelov syn prehovoril teda takto: Som mladý a vy ste už vo veku, preto som sa obával predložiť vám svoju mienku. 7 Povedal som si: Nech prehovorí vek a množstvo rokov nech učí múdrosti. 8 No je to duch v človeku a dych Všemohúceho, ktorý ľudí učí rozumnosti. 9 Dlhovekí nie sú vždy múdri a starší nie vždy rozumejú tomu, čo je správne. 10 Preto vravím: Vypočuj ma, nech i ja predložím svoju mienku! 11 Čakal som na vaše slová, na váš dôvtip som sluch nastavil. Kým vy ste hľadali slová, 12 pozorne som vás sledoval, ale nenašiel sa taký, čo by Jóba usvedčil, ani niet medzi vami takého, kto by mu odpovedal. 13 Nehovorte: Našli sme múdrosť. Boh odveje Jóba, nie človek! 14 Keďže svoje slová nenamieril proti mne, ani ja mu nebudem vašimi slovami odpovedať. 15 Sú zmätení, už sa neozývajú, nenachádzajú slov. 16 Mám čakať, keď prestali hovoriť, keď zastali a už neodpovedajú? 17 Ponúknem aj ja svoju odpoveď, vyjadrím aj ja svoju mienku, 18 pretože som plný slov, duch v mojom vnútri ma núti hovoriť. 19 Moje vnútro je ako uzatvorené víno, ako nové vínne mechy, ktoré idú prasknúť. 20 Budem hovoriť a uľaví sa mi, svoje pery otvorím a budem odpovedať. 21 Nikoho nebudem zvýhodňovať, ani nikomu nebudem lichotiť, 22 lebo to neviem. Ak len trochu zalichotím, nech ma môj Stvoriteľ odstráni!
Jakubov 11 , Jakub, služobník Boha a Pána Ježiša Krista, posiela pozdrav dvanástim kmeňom v diaspóre. 2 Bratia moji, majte z toho iba radosť, keď prídu na vás rozličné skúšky, 3 veď viete, že ak sa vaša viera osvedčí, vedie to k vytrvalosti. 4 A vytrvalosť nech je zavŕšená skutkami, aby ste boli dokonalí, bezúhonní a bez akéhokoľvek nedostatku. 5 Ak sa však niekomu z vás nedostáva múdrosti, nech prosí Boha, ktorý dáva štedro a bez výčitiek, a dostane ju. 6 Nech však prosí s vierou, bez akéhokoľvek pochybovania, lebo kto pochybuje, podobá sa morskej vlne, hnanej a zmietanej vetrom. 7 Taký človek nech si nemyslí, že dostane niečo od Pána; 8 je to muž vnútorne rozpoltený a nestály vo všetkom svojom počínaní.9 Brat v nízkom postavení nech s chválou myslí na svoju hodnotu, 10 bohatý však na svoje poníženie, lebo sa pominie ako kvet trávy. 11 Vyjde slnko a svojou páľavou spáli trávu, jej kvet opadne a krása jej zjavu zanikne. Tak zanikne i boháč vo svojom počínaní.12 Blahoslavený muž, ktorý odolá v skúške, lebo keď sa osvedčí, prijme veniec života, ktorý Pán zasľúbil tým, čo ho milujú. 13 Nikto nech v čase skúšky nehovorí: Boh ma pokúša! Veď Boha nemožno pokúšať na zlé a ani on sám nikoho nepokúša. 14 Ale každého pokúša vlastná žiadostivosť, ktorá ho zvádza a láka. 15 Žiadostivosť potom, keď počne, porodí hriech a vykonaný hriech splodí smrť. 16 Nemýľte sa, bratia moji milovaní. 17 Každý dobrý údel a každý dokonalý dar pochádza zhora od Otca svetiel, v ktorom niet premeny ani tieňa zmeny. 18 Zo svojej vôle nás splodil slovom pravdy, aby sme boli ako prvotina jeho stvorenia.
