Jób 4, 1 Nato Elífaz z Témanu odpovedal takto: 2 Znesieš pokus o príhovor? Neunaví ťa to? Kto by sa však dokázal zdržať slov? 3 Veď ty si mnohých poúčal a slabé ruky si posilňoval. 4 Tvoje slová stavali na nohy toho, kto sa potkol a podlamujúce sa kolená si upevňoval. 5 Nuž a teraz, keď to prišlo na teba, si netrpezlivý, dotklo sa ťa to a si vyľakaný. 6 Vari ti tvoja zbožnosť nedovolí dúfať a dokonalosť tvojich ciest nedáva nádej? 7 Len sa rozpomeň, či niekto nevinný zahynul, a kde boli úprimní ľudia vykynožení? 8 Ako to ja vidím: tí, čo orú neprávosť a sejú trápenie, ich aj žnú. 9 Zhynú od Božieho dychu a vietor jeho hnevu s nimi skoncuje. 10 Levica reve, počuť leví hlas, ale zuby levíčat sú vylámané. 11 Starý lev hynie bez koristi a mláďatá levice sa rozutekali. 12 No ku mne sa prikradlo slovo a moje ucho zachytilo jeho šepot. 13 Pri dumaní o nočných videniach, keď padá na ľudí hlboký spánok, 14 pochytili ma strach a triaška a naplnili hrôzou všetky moje kosti. 15 Nejaký duch prešiel predo mnou, až sa mi chlpy na tele zježili. 16 Zastal, ale nepoznal som jeho zjav, podobu som mal pred očami. Bolo ticho, keď som začul hlas: 17 Môže byť smrteľník spravodlivejší ako Boh a muž čistejší ako jeho Tvorca? 18 Keď sa ani na svojich sluhov nespolieha a svojich anjelov obviňuje z omylu, 19 o čo skôr tých, čo bývajú v domoch z hliny a základy majú v prachu. Rýchlejšie ako mole ich vykántria, 20 bití sú od rána do večera, pre ľahostajnosť zahynú naveky! 21 Vari nie je vytrhnutý ich stanový kolík? Zomierajú, ale bez múdrosti.

2. Tesalonickým 3, 1 Napokon, bratia, modlite sa za nás, aby sa Pánovo slovo rýchlo šírilo a oslavovalo všade tak ako u vás, 2 aby sme boli vytrhnutí z moci nečestných a zlých ľudí. Veď všetci nemajú vieru. 3 No verný je Pán, ktorý vás utvrdí a ochráni pred zlom. 4 Dôverujeme vám v Pánovi, že konáte a budete konať, čo vám prikazujeme. 5 A Pán nech vedie vaše srdcia k Božej láske a ku Kristovej trpezlivosti.