Jób 6, 1 Nato Jób odpovedal takto: 2 Kiežby dôkladne zvážili môj žiaľa celé moje trápenie položili na váhy! 3 Veď teraz by prevážilo piesok mora. Preto sú moje slová neuvážené. 4 Veď mám v sebe šípy Všemohúceho, môj duch pije ich jed, zoskupili sa proti mne hrôzy od Boha. 5 Híka vari divý osol nad zelenou trávou, a či vôl ručí nad svojím krmivom? 6 Či sa jedlo bez chuti neosolí? Má azda vaječný bielok chuť? 7 Ja sa toho odmietam čo len dotknúť, je to pre mňa, ako keď sa skazí chlieb. 8 Kiežby sa uskutočnila moja žiadosť a Boh splnil moje očakávanie, 9 že by sa Bohu páčilo rozmliaždiť ma, vystrieť ruku a vytnúť ma. 10 Vtedy by som ešte mal útechu a poskočil by som si zmietaný v kŕčoch. Nech nešetrí! Veď som nezaprel slová Svätého. 11 Mám azda toľko sily, že môžem čakať a toľko času, že môžem byť trpezlivý? 12 Je moja sila ako sila kameňa a moje telo pevné ako bronz? 13 Hľa, nemôžem si sám pomôcť a nemám zdravý rozum. 14 Zúfalému patrí od blížneho láskavosť, aj keby prestával byť zbožným. 15 Moji bratia sklamali ako vysychajúci potok. Vzďaľujú sa ako odtekajúce rieky 16 zakalené ľadom a roztopeným snehom. 17 Časom vysychajú a strácajú sa, v horúčave miznú zo svojho miesta. 18 Karavány odbočia zo svojej cesty, dostanú sa do pustatiny a hynú. 19 Vyčkávali na karavány z Témy, na cestujúcich zo Sáby čakali s nádejou, 20 no vyšli na hanbu, lebo sa na ne spoliehali, išli ďalej a boli sklamaní. 21 Teraz ste totiž vy ničomní, pozeráte na ten des a ste prestrašení. 22 Azda som povedal: Niečo mi dajte! ? alebo: Zo svojho dajte za mňa úplatok!? 23 Alebo: Vysloboďte ma z ruky protivníka a vykúpte ma z moci ukrutníkov!? 24 Poučte ma a stíchnem, vysvetlite mi, kde som zblúdil. 25 Aké bolestné sú úprimné reči, čo mi to vlastne vyčítate? 26 Či zamýšľate chytať ma za slová, vari len tak do vetra hovorí zúfalec? 27 Žrebujete o sirotu a kupčíte so svojím priateľom. 28 Teraz sa, prosím, obráťte ku mne, či vám do tváre budem klamať, 29 otočte sa teda, nech sa nestane krivda, obráťte sa ešte, veď tu ide o moju spravodlivosť! 30 Azda je na mojom jazyku neprávosť, vari podnebie mojich úst nerozozná skazenosť?

1. Timoteovi 1, 1 Pavol, apoštol Krista Ježiša z poverenia Boha, nášho spasiteľa, a Krista Ježiša, našej nádeje, 2 Timotejovi, svojmu pravému synovi vo viere: Milosť, milosrdenstvo, pokoj od Boha Otca a od Krista Ježiša, nášho Pána. 3 Prosím ťa, ako som ťa žiadal, keď som odchádzal do Macedónska, aby si zostal v Efeze a napomínal určitých ľudí, nech nešíria nepravé učenie. 4 Nech sa nezaoberajú bájkami a nekonečnými rodokmeňmi, ktoré vyvolávajú skôr hádky a neslúžia Božiemu poriadku spásy vo viere. 5 Cieľom takéhoto napomínania je láska prameniaca z čistého srdca, z dobrého svedomia a úprimnej viery. 6 Od nich sa niektorí odvrátili a uchýlili sa k prázdnym rečiam. 7 Chcú byť učiteľmi zákona, ale nechápu ani čo hovoria, ani čo tak presvedčivo tvrdia. 8 Vieme však, že zákon je dobrý, ak ho človek používa podľa jeho zámeru, 9 ak si uvedomuje, že zákon nie je určený spravodlivému, ale pre tých, čo prestupujú zákon, pre vzdorovitých, bezbožných a hriešnikov, pre nehanebníkov a svetákov, pre otcovrahov a vrahov matiek a vôbec pre vrahov, 10 pre smilníkov, pre súložníkov mužov, pre obchodníkov s ľuďmi, pre luhárov a krivoprísažníkov a pre čokoľvek iné, čo sa ešte prieči zdravému učeniu 11 podľa evanjelia slávy požehnaného Boha, ktoré mi bolo zverené.