1 Keď sa dopočul jeruzalemský kráľ Adonícedek, že Jozua obsadil Aj a vykonal na ňom kliatbu — čo urobil s Jerichom a s jeho kráľom, urobil aj s kráľom Aja — a že obyvatelia Gibeónu uzavreli mier s Izraelom a ostali medzi nimi, 2 veľmi sa zľakol. Gibeón bol totiž veľkým mestom, jedným z kráľovských miest. Bol ešte väčší než Aj a všetci jeho muži boli hrdinovia. 3 Preto jeruzalemský kráľ Adonícedek poslal hebronskému kráľovi Hóhamovi, jarmútskemu kráľovi Pireámovi, lakíšskemu kráľovi Jáfiovi a eglónskemu kráľovi Debírovi toto posolstvo: 4 Príďte ku mne a pomôžte mi poraziť Gibeón, lebo uzavrel mier s Jozuom a s Izraelitmi. 5 Nato sa zhromaždili piati amorejskí králi, kráľ jeruzalemský, hebronský, jarmútsky, lakíšsky a eglónsky, a pritiahli s celým vojskom. Utáborili sa oproti Gibeónu a bojovali proti nemu. 6 Gibeónčania však poslali Jozuovi do tábora v Gilgále odkaz: Neodtiahni ruku od svojich služobníkov, rýchlo príď k nám, zachráň nás a pomôž nám, lebo sa proti nám zoskupili všetci amorejskí králi, ktorí bývajú na pohorí. 7 Jozua vyšiel z Gilgálu a s ním všetok bojaschopný ľud i všetci udatní hrdinovia. 8 Hospodin povedal Jozuovi: Neboj sa ich, lebo som ti ich vydal do rúk. Nikto z nich neobstojí pred tebou. 9 Jozua ich nečakane prepadol, celú noc totiž pochodoval z Gilgálu. 10 Hospodin ich uviedol do zmätku pred Izraelom. Pri Gibeóne im pripravil ťažkú porážku, prenasledoval ich cestou hore na Bét-Chorón a bil ich až po Azéku a Makkédu. 11 Keď sa na úteku pred Izraelom dostali v Bét-Choróne na svah, Hospodin vrhal na nich veľké kamene z neba až po Azéku, takže pomreli. Tých, čo pomreli od krupobitia kameňov, bolo viac než tých, ktorých Izraeliti pobili mečom. 12 Vtedy, v ten deň, keď Hospodin vydal Amorejčanov Izraelitom na ľubovôľu, povedal Jozua Hospodinovi a v prítomnosti Izraela zvolal: Slnko, zastav sa v Gibeóne a Mesiac v údolí Ajjalón! 13 Slnko sa zastavilo a aj Mesiac zostal stáť, kým sa ľud nepomstil na svojich nepriateľoch. Či to nie je napísané v Knihe úprimného? Slnko sa zastavilo uprostred neba a celý deň sa neponáhľalo zapadnúť. 14 Taký deň nebol ani predtým, ani potom, aby Hospodin takto vypočul hlas človeka. Vtedy totiž Hospodin bojoval za Izrael. 15 Potom sa Jozua a celý Izrael s ním vrátili do tábora v Gilgále. 16 Tí piati králi však ušli a skryli sa v jaskyni Makkéda. 17 Nato Jozua dostal správu: Našlo sa päť kráľov; skrývajú sa v jaskyni pri Makkéde. 18 Jozua povedal: Privaľte veľké kamene ku vchodu jaskyne a postavte k nej mužov, aby ich strážili. 19 Vy sa však nezastavujte, prenasledujte svojich nepriateľov, zničte ich zadný zástup a nedovoľte, aby sa dostali do svojich miest, lebo Hospodin, váš Boh, vám ich vydal do rúk. 20 Jozua a Izraeliti skončili boj úplnou porážkou a zničením nepriateľa. Tí však z nich, čo mohli ujsť, ušli a dostali sa do opevnených miest. 21 Všetok ľud sa pokojne vrátil k Jozuovi do tábora pri Makkéde. Nikto sa už neodvážil povedať niečo proti Izraelitom. 22 Vtedy Jozua rozkázal: Otvorte vchod jaskyne a priveďte tých piatich kráľov ku mne. 23 Urobili to a vyviedli k nemu z tej jaskyne kráľa jeruzalemského, kráľa hebronského, kráľa jarmútskeho, kráľa lakíšskeho a kráľa eglónskeho. 24 Keď tých kráľov priviedli k nemu, Jozua zvolal všetkých Izraelitov a veliteľom bojovníkov, ktorí prišli s ním, povedal: Pristúpte a šliapnite na šiju týchto kráľov! Oni pristúpili a šliapli im na šiju. 25 Potom im Jozua povedal: Nebojte sa ani sa nestrachujte, buďte silní a odvážni, lebo toto urobí Hospodin so všetkými vašimi nepriateľmi, proti ktorým bojujete. 26 Potom ich dal Jozua zabiť a obesiť na päť stromov. Obesenci viseli na stromoch do večera. 27 Pri západe slnka ich na Jozuov rozkaz zvesili a hodili do jaskyne, kde sa predtým skrývali. Potom nakládli ku vchodu jaskyne veľké kamene, ktoré sú tam dodnes. 28 Jozua ešte v ten deň obsadil Makkédu a jej obyvateľov pobil mečom. Vykonal na nich kliatbu a nijakému živému tvoru nedovolil ujsť. S kráľom Makkédy naložil tak, ako naložil s jerišským kráľom. 29 Potom Jozua prešiel spolu s celým Izraelom z Makkédy do Libny a bojoval proti nej. 30 Aj tú s jej kráľom dal Hospodin Izraelitom do rúk. Bil ich mečom a usmrtil všetko živé v meste a žiadnemu tvoru nedovolil ujsť. S jej kráľom naložil tak ako s jerišským kráľom. 31 Potom prešiel Jozua a celý Izrael s ním z Libny do Lakíša, utáboril sa oproti nemu a bojoval proti nemu. 32 Hospodin vydal Lakíš do rúk Izraela. Izrael ho na druhý deň obsadil a ostrím meča pobil všetky živé tvory, ako to urobil v Libne. 33 Vtedy prišiel gézerský kráľ Hóram Lakíšu na pomoc, ale Jozua ho porazil i s jeho ľudom, takže nezostal nikto, kto by mohol ujsť. 34 Jozua prešiel aj s celým Izraelom z Lakíša do Eglóna, utáborili sa oproti nemu a bojovali proti nemu. 35 V ten istý deň ho obsadili. Bili ich mečom a na všetkých živých vykonali kliatbu tak, ako to urobili s Lakíšom. 36 Potom Jozua a celý Izrael s ním odišli z Eglóna do Hebrona a bojovali proti nemu. 37 Obsadili ho a mečom pobili jeho kráľa, všetky k nemu patriace mestá i všetko živé v nich. Nenechali nikoho, kto by mohol ujsť, tak, ako to urobili s Eglónom. Vykonali kliatbu na ňom i všetkom živom v ňom. 38 Potom sa Jozua vrátil aj s celým Izraelom do Debíru a bojoval proti nemu. 39 Obsadil ho i s jeho kráľmi, so všetkými jeho mestami a pobil ich mečom. Vykonal v ňom kliatbu na všetkom živom a nedovolil nikomu uniknúť. Ako urobil s Hebronom, Libnou a s jej kráľom, tak urobil s Debírom a jeho kráľom. 40 Takto porazil Jozua celú krajinu: pohorie aj Negev, nížinu a svahy so všetkými kráľmi a nenechal nikoho ujsť. Na všetkom živom vykonali kliatbu, ako prikázal Hospodin, Boh Izraela. 41 Jozua ich pobil od Kádeš-Barney po Gazu, celú krajinu Góšen po Gibeón. 42 Všetkých kráľov aj s ich krajinami obsadil Jozua naraz, lebo Hospodin, Boh Izraela, bojoval za Izrael. 43 Potom sa Jozua vrátil s celým Izraelom do tábora v Gilgále.
Lukáš 24,
13 V ten istý deň dvaja z nich išli do dediny zvanej Emauzy, ktorá bola od Jeruzalema vzdialená na šesťdesiat stadií. 14 A rozprávali sa o všetkom, čo sa udialo. 15 Ako sa tak zhovárali a vzájomne uvažovali, priblížil sa k nim sám Ježiš a šiel s nimi. 16 Ich oči boli zastreté, aby ho nepoznali. 17 I spýtal sa ich: O čom sa takto idúcky rozprávate? Oni sa zronení zastavili a 18 jeden z nich, menom Kleofáš, mu povedal: Ty si vari jediný návštevník Jeruzalema, ktorý nevie, čo sa tam po tieto dni stalo! 19 On sa ich spýtal: A čo? Odpovedali mu: To, čo sa stalo s Ježišom Nazaretským, ktorý bol prorok, mocný v čine i v reči pred Bohom, aj pred všetkými ľuďmi. 20 Ako ho veľkňazi a naši poprední muži dali odsúdiť na smrť a ukrižovali. 21 A my sme dúfali, že on vykúpi Izrael. Dnes je však už tretí deň, ako sa to všetko stalo. 22 Niektoré z našich žien nás aj vyľakali. Pred svitaním boli pri hrobe, 23 a keď nenašli jeho telo, prišli a tvrdili, že sa im zjavili anjeli a tí im hovorili, že žije. 24 Niektorí z našich išli k hrobu a zistili, že je to tak, ako povedali ženy. No jeho nevideli. 25 Ježiš im povedal: Vy nechápaví a ťarbaví srdcom uveriť všetko, čo hovorili proroci! 26 Či nemusel Kristus toto všetko pretrpieť a tak vojsť do svojej slávy? 27 A počnúc Mojžišom cez všetkých prorokov, vykladal im, čo sa naňho v celom Písme vzťahovalo. 28 Tak sa priblížili k dedine, do ktorej sa uberali, a on sa tváril, že ide ďalej. 29 Ale oni naňho naliehali: Zostaň s nami, lebo sa zvečerieva a deň sa schýlil. Vošiel teda, aby zostal s nimi. 30 Keď sedel s nimi pri stole, vzal chlieb, dobrorečil, lámal a podával im. 31 Vtom sa im otvorili oči a spoznali ho. Ale on im zmizol. 32 Tu si povedali: Či nehorelo naše srdce, keď sa s nami cestou rozprával a vysvetľoval nám Písma? 33 A ešte v tú hodinu vstali a vrátili sa do Jeruzalema. Tam našli zhromaždených Jedenástich a ostatných, čo boli s nimi. 34 Títo hovorili: Pán naozaj vstal z mŕtvych a ukázal sa Šimonovi. 35 Aj oni porozprávali, čo sa im cestou stalo a ako ho spoznali pri lámaní chleba.
