Kazateľ 12, 1 Pamätaj na svojho Stvoriteľa v dňoch svojej mladosti, kým neprídu zlé dni a nepriblížia sa roky, keď povieš: Nemám v nich záľubu. 2 Skôr než sa zatmie slnko, svetlo, mesiac a hviezdy a oblaky sa vrátia po daždi, 3 vtedy sa strážcovia domu budú triasť, skrivia sa silní muži, čo melú, prestanú pracovať, lebo ich bude málo, a zatemnia sa, čo vyzerajú z okien. 4 Zavrú sa dvere na ulicu, stlmí sa hlas mlyna a zmení sa na hlas vtáka. Aj piesne budú znieť tlmene. 5 Vyvýšeniny budú vzbudzovať strach a cesta bude postrachom. Rozkvitne mandľovník, kobylka stratí silu, kapary sa minú účinku. Človek totiž ide do svojho večného domu a na ceste sa zoskupujú smútiaci. 6 Skôr, než sa roztrhne strieborný motúzik a rozbije sa zlatá čaša, roztriešti sa džbán nad prameňom, poláme sa koleso na studni, 7 prach sa vráti do zeme, tak ako bol, a duch sa vráti k Bohu, ktorý ho dal. 8 Márnosť márností, povedal Kazateľ, všetko je márnosť. 9 Okrem toho, že Kazateľ bol mudrc, vyučoval ľud poznaniu, uvažoval, skúmal a usporadúval mnohé príslovia. 10 Kazateľ sa usiloval nájsť vhodné slová, spoľahlivo napísané slová pravdy. 11 Ako ostne sú slová múdrych a ako vbité klince sú zbierky prísloví — jeden pastier ich dal. 12 Okrem týchto vecí, syn môj, maj sa na pozore! Písaniu kníh nieto konca-kraja a mnohé premýšľanie unavuje telo. 13 Slovo na záver všetkého, čo si počul: Boha sa boj a jeho prikázania zachovávaj, lebo toto je povinnosť každého človeka! 14 Boh predvolá na súd každý čin, všetko, čo je skryté, či je to dobré, alebo zlé.
Skutky 28, 1 Keď sme sa zachránili, dozvedeli sme sa, že ostrov sa volá Malta. 2 Domorodci sa k nám správali neobyčajne láskavo. Rozložili oheň a všetkých nás prijali, lebo začalo pršať a bolo chladno. 3 Keď Pavol nazbieral hŕbu raždia a kládol z neho na oheň, zahryzla sa mu do ruky vretenica, ktorá unikla pred horúčavou. 4 Keď domorodci uvideli, ako mu had visí na ruke, hovorili si: Tento človek je iste vrah; hoci sa zachránil pred morom, trestajúca spravodlivosť mu nedopraje žiť. 5 On ho však striasol do ohňa a nič sa mu nestalo. 6 Oni čakali, že čoskoro opuchne alebo padne mŕtvy. Ale keď už dlho čakali a videli, že sa s ním nič zlé nedeje, zmenili mienku a hovorili, že je boh. 7 V okolí toho miesta mal pozemky náčelník ostrova Publius. Ten nás prijal a tri dni sa o nás prívetivo staral ako o hostí. 8 Publiov otec práve vtedy ležal chorý; mal úplavicu s horúčkou. Pavol vošiel k nemu, pomodlil sa, položil naňho ruky a uzdravil ho. 9 Keď sa to stalo, prichádzali aj ďalší chorí z ostrova a ozdraveli. 10 Tí nás zahrnuli mnohými poctami, a keď sme odchádzali, dali nám, čo sme potrebovali. Pavlov príchod do Ríma
