Kazateľ 2, ¹² Obzeral som sa, aby som videl múdrosť, bláznovstvo a hlúposť. Veď čo bude robiť človek, ktorý príde po kráľovi? To, čo robili dávno iní.¹³ Videl som, že múdrosť má takú výhodu pred hlúposťou, akú výhodu má svetlo pred tmou:¹⁴ múdry má svoje oči na hlave, ale hlupák chodí v tme. Viem však aj to, že oboch stihne rovnaký údel.¹⁵ Potom som si pomyslel: „Ak aj mňa stretne údel hlupáka, načo som sa potom stal nadmieru múdrym?“ Pomyslel som si, že aj to je márnosť,¹⁶ lebo niet stálej spomienky ani na múdreho, ani na hlupáka. V nasledujúcich dňoch sa na všetko zabudne. Ako to, že múdry zomiera rovnako ako hlupák?!¹⁷ Znenávidel som život, lebo zle na mňa doliehalo to, čo sa robí pod slnkom, veď všetko je márnosť a honba za vetrom. ¹⁸ Znenávidel som všetku svoju námahu, ktorou som sa umáral pod slnkom, ktorú zanechám človeku, čo príde po mne.¹⁹ Ktovie, či bude múdry alebo hlúpy? Zmocní sa však všetkého, s čím som sa namáhal a v čom som bol múdry pod slnkom — aj to je márnosť.²⁰ Odvrátil som sa, aby som zúfal nad celou svojou námahou, ktorou som sa namáhal pod slnkom.²¹ Je totiž človek, ktorý sa namáhal múdro, umne a šikovne, ale svoj podiel odovzdá niekomu, kto sa s tým nenamáhal — aj to je márnosť a veľké zlo.²² Veď čo zostáva človeku z celej jeho námahy a zhonu, ktorými sa umáral pod slnkom,²³ keď každý jeho deň je boľavou ranou a mrzutosť je jeho zamestnaním, ba ani v noci si jeho srdce neodpočinie? Aj toto je márnosť.²⁴ Pre človeka nie je nič lepšie, ako keď je, pije a pri svojej námahe si dožičí dobré veci. Videl som, že aj to pochádza z Božej ruky. ²⁵ Veď kto môže jesť a užívať bez neho?²⁶ Človeku, ktorý sa mu páči, dal múdrosť, poznanie i radosť. Hriešnemu však dal za úlohu zbierať, hromadiť a dávať tomu, kto sa Bohu páči. Aj to je márnosť a honba za vetrom.

1 Petrov 2, ¹ Zhoďte teda zo seba všetku zlobu i všetku faloš a pokrytectvo, závisť a všetky ohovárania ² a ako práve narodené deti túžte po čistom duchovnom mlieku, aby ste od neho rástli na spásu, ³ keď ste už okúsili, že Pán je dobrý. ⁴ Pristupujte k nemu, živému kameňu, ktorý ľudia síce zavrhli, ale pred Bohom je vyvolený a vzácny. ⁵ Aj vy sa dajte zabudovať ako živé kamene do duchovného domu, aby ste sa stali svätým kňazstvom, ktoré bude prinášať duchovné obety, príjemné Bohu skrze Ježiša Krista. ⁶ Veď v Písme je napísané: Hľa, kladiem na Sione kameň uholný, vyvolený, vzácny; kto verí v neho, nebude zahanbený. ⁷ Pre vás, veriacich, je vzácny, ale pre neveriacich je to kameň, ktorý stavitelia zavrhli; ten sa stal uholným kameňom ⁸ a kameňom úrazu i skalou pohoršenia. Oni sa oň potkýnajú, lebo sú neposlušní slovu — na to boli aj určení.⁹ Vy však ste vyvolený rod, kráľovské kňazstvo, svätý národ, ľud určený na vlastníctvo, aby ste oznámili veľké skutky toho, čo vás povolal z temnoty do svojho predivného svetla.¹⁰ Kedysi ste neboli ľudom, ale teraz ste Boží ľud; prv ste boli bez milosrdenstva, ale teraz ste milosrdenstvo dosiahli. ¹¹ Milovaní, povzbudzujem vás ako cudzincov a pútnikov, aby ste sa zdržiavali telesných žiadostí, ktoré bojujú proti duši. ¹² Vaše správanie medzi pohanmi nech je vzorné, aby tí, čo vás teraz osočujú ako zločincov, videli vaše dobré skutky a v deň navštívenia za to oslavovali Boha.