Kazateľ 6, 1 Je zlo, ktoré som videl pod slnkom, a veľa je ho na ľuďoch: 2 Je to človek, ktorému Boh dal bohatstvo, poklady, slávu a jeho duša nemá nedostatok v ničom, po čom by túžil, ale Boh mu nedožičí, aby z toho užíval, lebo niekto cudzí to užíva. Je to márnosť a zlá choroba. 3 Keby niekto splodil aj sto detí, žil by mnoho rokov a jeho roky by mali mnoho dní, ale jeho duša by sa dobra nenasýtila, ba ani pohrebu by sa mu nedostalo, tak o ňom hovorím: Mŕtvy plod je na tom lepšie ako on. 4 V márnosti totiž prišiel, v tme odíde a jeho meno je zahalené tmou. 5 Nevidel slnko, ani ho nepoznal, skôr taký má pokoj ako ten druhý, 6 ktorý aj keby žil dvetisíc rokov, dobro by nevidel. Či nejdú všetci na jedno miesto?7 Všetka námaha človeka je kvôli ústam, ale duša sa nemôže upokojiť. 8 Veď akúže má výhodu múdry pred hlupákom, akúže bedár, ktorý vie, ako má v živote chodiť? 9 Lepšie je pozerať očami ako blúdiť dušou, aj to je márnosť a honba za vetrom. 10 Čo bolo, dávno bolo pomenované, a je známe, že človek sa nemôže súdiť s tým, kto je silnejší než on. 11 Mnohé slová totiž množia márnosť a čo to osoží človeku? 12 Kto totiž vie, čo je dobré pre človeka v stanovenom počte dní jeho márneho života, ktoré prežije ako tieň? Veď kto oznámi človeku, čo bude po ňom pod slnkom?
Skutky 25, 13 Po uplynutí niekoľkých dní pricestoval do Cézarey kráľ Agrippa s Bernikou, aby pozdravili Festa. 14 Keď tam trávili už viac dní, Festus kráľovi spomenul Pavlov prípad: Je tu jeden väzeň, ktorého tu nechal Félix. 15 Keď som bol v Jeruzaleme, obrátili sa na mňa s jeho prípadom židovskí veľkňazi a starší a dožadovali sa jeho odsúdenia. 16 Odpovedal som im, že u Rimanov nie je zvykom vydať obžalovaného skôr, ako by dostal možnosť brániť sa proti obvineniu v prítomnosti žalobcov. 17 Prišli sem teda za mnou a ja som na druhý deň bez prieťahov zasadol na súdnu stolicu a prikázal som predviesť toho človeka. 18 Žalobcovia ho obstúpili, no nevzniesli proti nemu nijaké obvinenie zo zločinov, z ktorých som ho ja podozrieval. 19 Mali s ním iba akési spory o svojom náboženstve a o akomsi Ježišovi, ktorý zomrel, a o ktorom Pavol tvrdí, že žije. 20 Keďže som bol v rozpakoch, ako tieto veci riešiť, opýtal som sa, či by nechcel ísť do Jeruzalema a tam sa dať pre toto súdiť. 21 Ale Pavol sa odvolal a žiadal, aby bol väznený až do rozhodnutia Jeho Veličenstva. Prikázal som teda strážiť ho, kým ho nepošlem k cisárovi. 22 Nato Agrippa povedal Festovi: Ja by som si tiež rád vypočul toho človeka. Zajtra ho budeš môcť počuť, odpovedal mu Festus. 23 Na druhý deň prišli Agrippa a Bernika s veľkou pompéznosťou. Vstúpili do súdnej siene spolu s vysokými dôstojníkmi a poprednými osobnosťami mesta. Potom na Festov príkaz priviedli Pavla. 24 Festus povedal: Kráľ Agrippa a všetci tu prítomní muži! Vidíte tohto človeka. Preňho na mňa naliehalo celé množstvo Židov v Jeruzaleme i tu. Všetci kričali, že nesmie zostať nažive. 25 Ja som zistil, že neurobil nič také, za čo by si zasluhoval smrť, no on sa odvolal k Jeho Veličenstvu, nuž som sa rozhodol poslať ho ta. 26 Nemám však nič určité, čo by som o ňom panovníkovi mohol napísať, preto som ho dal predviesť pred vás, predovšetkým pred teba, kráľ Agrippa, aby som po vypočutí mal čo napísať. 27 Zdá sa mi totiž nerozumné poslať väzňa a neuviesť jeho vinu.
