Kazateľ 9, 1 Tomuto všetkému som sa venoval, toto všetko som preskúmal: spravodliví a múdri, ako aj ich skutky sú v Božích rukách, aj láska, aj nenávisť, lebo ľudia nevedia, čo všetko je pred nimi. 2 Všetko je pre všetkých rovnaké, ten istý údel má aj spravodlivý aj svojvoľný, dobrý, čistý aj nečistý, obetujúci aj ten, kto neobetuje. Dobrý aj hriešnik sú na tom rovnako, aj ten, kto prisahá, aj ten, kto sa prísahy bojí. 3 To je zlé vo všetkom, čo sa deje pod slnkom, že ten istý údel majú všetci. Ľudské srdce je plné zla, je v ňom bláznovstvo po celý život a potom ide k mŕtvym. 4 Ten totiž, kto patrí ešte medzi živých, má nádej, lebo živý pes je na tom lepšie ako mŕtvy lev. 5 Živí vedia, že zomrú, ale mŕtvi nevedia nič. Niet pre nich viac odmeny, lebo ich pamiatka je zabudnutá. 6 Aj ich láska, aj ich nenávisť, aj ich horlivosť dávno zanikli a nemajú už podiel na ničom, čo sa deje pod slnkom. 7 Choď, jedz v radosti svoj chlieb, pi svoje víno s dobrou mysľou, lebo Boh si dávno obľúbil tvoje konanie. 8 V každom čase nech sú tvoje šaty biele, nech olej nechýba na tvojej hlave. 9 Užívaj život so ženou, ktorú miluješ, po všetky dni tvojho márneho života, ktoré ti Boh dal pod slnkom, po všetky dni tvojej márnosti, lebo to je tvoj podiel v živote a v tvojej námahe pod slnkom. 10 Všetko, čo tvoja ruka nájde k práci, urob podľa svojej sily, lebo niet práce ani uvažovania, ani poznania a múdrosti v podsvetí, do ktorého ideš.11 Opäť som videl pod slnkom: nie rýchli vyhrávajú beh ani hrdinovia boj, ani múdri nezískavajú vždy chlieb, ani rozvážni bohatstvo, ani rozumní priazeň, lebo neprajný čas a nehoda môže zastihnúť ich všetkých. 12 Veď človek aj tak nepozná svoj čas, ako ryby, ktoré sa chytia do zlej siete, ako vtáky chytené do osídla. Im sú podobní ľudskí synovia, polapení v zlý čas, ktorý ich zrazu postretne. 13 Aj túto múdrosť som videl pod slnkom a bola pre mňa priveľká: 14 Bolo malé mesto, v ktorom bolo málo mužov. Tu prišiel k nemu veľký kráľ, obkľúčil ho a vystaval proti nemu veľké obliehacie veže. 15 Našiel sa v ňom chudobný múdry muž a svojou múdrosťou zachránil mesto. Žiaden človek si však na toho chudobného muža nespomenul. 16 Ja som však povedal: Lepšia je múdrosť než sila, ale múdrosťou chudobného sa pohŕda a jeho slová nikto nevypočuje. 17 Slová múdrych, vypočuté v pokoji, znamenajú viac ako krik toho, kto vládne nad hlupákmi. 18 Lepšia je múdrosť ako nástroje boja. Jediný hriešnik zničí mnoho dobrého.
Skutky 27, 1 Len čo bolo rozhodnuté, že sa budeme plaviť do Itálie, odovzdali Pavla a niektorých ďalších väzňov stotníkovi menom Július z cisárskej kohorty. 2 Nastúpili sme na loď z Adramyttia, ktorá sa chystala na plavbu popri pobreží Ázie. Keď sme vyplávali na šíre more, bol s nami Aristarchos, Macedónčan z Tesaloniky. 3 Na druhý deň sme pristáli v Sidone. Július sa zachoval voči Pavlovi ľudsky a dovolil mu zájsť k priateľom, aby prijal ich pohostinnosť. 4 Keď sme odtiaľ vyplávali na more, plavili sme sa v závetrí popri Cypre, lebo vietor fúkal proti nám. 5 Plavili sme sa pozdĺž Cilície a Pamfýlie a prišli sme do lýcijskej Myry. 6 Tam našiel stotník alexandrijskú loď, ktorá sa plavila do Itálie, a naložili nás na ňu. 7 Veľa dní sme sa plavili veľmi pomaly a horko-ťažko sme sa dostali ku Knidu. Pretože vietor nám nedovoľoval pristáť, plavili sme sa v závetrí Kréty popri Salmóne. 8 Len tak-tak sme ju oboplávali a dostali sme sa na isté miesto neďaleko mesta Lasaja, ktoré sa volá Dobré prístavy.
