Malachiáš 1, ⁶ „Syn si ctí otca, sluha svojho pána. Ak som teda otec, kde je úcta voči mne? Ak som pán, kde je bázeň predo mnou? Hospodin zástupov sa pýta vás, kňazov, ktorí znevažujete moje meno a ešte sa pýtate: ‚Čím znevažujeme tvoje meno?‘⁷ Na môj oltár prinášate poškvrnený chlieb a pýtate sa: ‚Čím sme ťa poškvrnili?‘ Tým, že vravíte: ‚Hospodinov stôl nie je taký dôležitý.‘⁸ Keď na obetu prinášate slepé zviera, nie je to nič zlé? Keď prinášate chromé a choré, nie je to nič zlé? Zanes to svojmu miestodržiteľovi, či sa mu zapáčiš a či ťa prijme?!“ vraví Hospodin zástupov.⁹ „Proste teda Boha, aby sa zmiloval nad nami. Vaše ruky to robievali. Ako sa mu to má páčiť?“ pýta sa Hospodin zástupov.¹⁰ „Kiežby niekto z vás zavrel dvere, aby ste nadarmo nezapaľovali oheň na mojom oltári. Nemám záľubu vo vás,“ vraví Hospodin zástupov, „ani obetný dar neprijmem z vašich rúk.¹¹ Od východu slnka po jeho západ moje meno bude veľké medzi národmi. Na každom mieste budú prinášať môjmu menu kadidlo a čistý obetný dar. Veľké bude totiž moje meno medzi národmi,“ vraví Hospodin zástupov.¹² „Vy ho však znesväcujete, keď vravíte, že Pánov stôl možno poškvrňovať a pokrm, čo je na ňom, nie je taký dôležitý.¹³ Hovoríte: ‚Aké trápenie?‘ A všetko zľahčujete,“ vraví Hospodin zástupov. „Prinášate ulúpené, chromé a choré zvieratá ako obetné dary. Mohol by som to s potešením prijať z vašej ruky?“ vraví Hospodin.¹⁴ „Zlorečený je podliak, ktorý má v stáde samca, sľúbi ho, ale Pánovi obetuje chybné. Veď ja som veľký Kráľ,“ vraví Hospodin zástupov, „moje meno budí bázeň medzi národmi.“

2 Korintským 2, ¹² Keď som prišiel do Troady hlásať Kristovo evanjelium, hoci sa mi v Pánovi otvárali dvere, ¹³ môj duch nemal pokoja, lebo som tam nenašiel svojho brata Títa. Preto som sa s nimi rozlúčil a odišiel som do Macedónska.¹⁴ Ale vďaka Bohu, ktorý nám v Kristovi vždy dáva víťaziť a na každom mieste skrze nás zjavuje vôňu svojho poznania. ¹⁵ Lebo sme Kristovou vôňou, príjemnou Bohu uprostred tých, čo získavajú spásu aj medzi tými, čo hynú; ¹⁶ jedným vôňou smrti na smrť, druhým vôňou života na život. Ale kto je na to súci? ¹⁷ Lebo my nie sme ako tí, čo kupčia s Božím slovom, ale hovoríme úprimne, ako z Boha pred Bohom v Kristovi.