Malachiáš 3, ¹³ „Príliš opovážlivé sú vaše slová proti mne,“ vraví Hospodin. „Pýtate sa: ‚Čo hovoríme proti tebe?‘¹⁴ Vravíte: ‚Daromné je slúžiť Bohu. Čo máme z toho, že sme zachovávali jeho nariadenia a že sme chodili v smútku pred Hospodinom zástupov?!¹⁵ Blahoslavíme teda spupných. Darí sa im, hoci konajú svojvoľne, pokúšajú Boha, a predsa uniknú.‘“¹⁶ Vtedy sa zhovárali medzi sebou tí, čo sa boja Hospodina. Hospodin to pozoroval a počul. Pred ním bola písaná pamätná kniha o tých, čo sa boja Hospodina a ctia si jeho meno.¹⁷ „Budú mi,“ hovorí Hospodin zástupov, „v deň, ktorý chystám, zvláštnym vlastníctvom. Budem k nim zhovievavý, ako je zhovievavý otec k synovi, ktorý mu slúžil.¹⁸ Potom uvidíte rozdiel medzi spravodlivým a svojvoľníkom, medzi tým, kto Bohu slúži, a tým, kto mu neslúži. ¹⁹ Pozri, prichádza deň, horiaci ako pec, keď sa všetci spupní a všetci svojvoľníci stanú strniskom. Prichádzajúci deň ich spáli,“ vraví Hospodin zástupov. „Nenechá po nich ani koreň, ani vetvu.²⁰ Vám však, ktorí sa bojíte môjho mena, vyjde slnko spravodlivosti a zdravie bude v jeho lúčoch, potom vyjdete a budete poskakovať ako teľce vypustené zo stajne.²¹ Pošliapete svojvoľníkov, lebo v ten deň, ktorý chystám, budú popolom pod vašimi nohami,“ vraví Hospodin zástupov.²² „Pamätajte na zákon môjho služobníka Mojžiša, ktorému som na Horebe pre celý Izrael vydal ustanovenia a právne predpisy.²³ Ja vám pošlem proroka Eliáša, prv ako príde veľký a hrozný deň Hospodina.²⁴ On obráti srdce otcov k synom a srdce synov k otcom, aby som pri svojom príchode neuvalil na zem kliatbu.“

2 Korintským 5, ¹ Vieme totiž, že keď bude stan nášho pozemského života strhnutý, máme príbytok od Boha, nie rukou zhotovený večný dom v nebesiach. ² Preto v tomto stane vzdycháme a túžime, aby sme boli zaodetí naším príbytkom z neba, ³ a hoci tamten bude z nás vzatý, nebudeme nahí. ⁴ Veď kým sme v tomto stane, vzdycháme pod ťarchou, a preto nechceme byť z neho zoblečení, ale zaodetí tým nebeským, aby tak život pohltil to, čo je smrteľné. ⁵ Ten však, ktorý nás práve na to uspôsobil, je Boh, ktorý nám dal Ducha ako závdavok.⁶ Sme teda vždy plní dôvery, i keď vieme, že kým sme doma v tele, sme vzdialení od Pána. ⁷ Žijeme totiž z viery, nie z toho, čo vidíme. ⁸ Sme však plní dôvery a chceme radšej odísť z tela a bývať u Pána. ⁹ Preto či sme doma a či mimo domu, usilujeme sa, aby sme sa mu páčili. ¹⁰ Všetci sa totiž musíme ukázať pred Kristovým súdnym stolcom, aby si každý odniesol odplatu podľa toho, čo vykonal, kým bol v tele — či dobré, alebo zlé.