Micheáš 7, ¹ Beda mi! Som ako po letnej oberačke ovocia. Som ako paberky po oberačke hrozna. Niet totiž strapca na jedenie, niet skorých fíg, po ktorých túži srdce.² Vymizli zbožní z krajiny; niet úprimného medzi ľuďmi, všetci sa chystajú prelievať krv. Jeden na druhého poľuje sieťou.³ Ich ruky sú upriamené na zlo, aby ho obratne vykonali: knieža i sudca žiadajú úplatok a mocný rozhoduje podľa vlastnej túžby, a tak prevracajú právo.⁴ Najlepší z nich je ako bodliak a najstatočnejší z nich je ako tŕňový plot. Nastal deň tvojho trestu; teraz bude zmätok medzi nimi.⁵ Neverte blížnemu; nedôverujte priateľovi! Chráň sa otvoriť ústa aj pred tou, ktorú máš v náručí.⁶ Lebo syn znevažuje otca, dcéra povstáva proti svojej matke, nevesta proti svokre; nepriateľmi človeka sú jeho domáci.⁷ Ja však chcem hľadieť na Hospodina, čakať budem na Boha svojej spásy. Môj Boh ma vypočuje.⁸ Neraduj sa nado mnou, nepriateľka moja! Ak som padol, povstanem, ak sedím v tme, Hospodin mi je svetlom.⁹ Musím znášať Hospodinov hnev, lebo som sa prehrešil proti nemu, dokiaľ neurovná môj spor a nepomôže mi k právu. Vyvedie ma na svetlo a uzriem jeho spravodlivosť.¹⁰ Potom to uvidí moja nepriateľka, a hanba pokryje tú, čo mi hovorila: „Kde je Hospodin, tvoj Boh?“ Moje oči sa popasú na nej, keď bude pošliapaná sťa blato na uliciach.¹¹ To bude deň budovania tvojich múrov, v ten deň rozšíri tvoje hranice.¹² V ten deň prídu k tebe od Asýrie po Egypt, od Egypta po Eufrat, od jedného mora k druhému a od jedného vrchu k druhému,¹³ hoci zem bola pustatinou pre jej obyvateľov, pre ovocie ich skutkov.¹⁴ Pas svoj ľud svojou berlou, ovce svojho dedičstva, ktoré bývajú osamote v lese uprostred ovocného sadu. Nech sa pasú v Bášane a Gileáde ako za starodávnych čias.¹⁵ Ukážem im predivné veci ako v dňoch, keď si vychádzal z Egypta.¹⁶ Uvidia to národy a zahanbia sa, stratia všetku svoju moc, položia ruku na ústa, uši im ohluchnú.¹⁷ Prach budú lízať ako had, podobne ako zemské plazy. S chvením vyjdú zo svojich sídel, obrátia sa v strachu k Hospodinovi, nášmu Bohu, budú sa ťa báť.¹⁸ Kto je Boh ako ty, ktorý odpúšťa viny, ktorý prehliada priestupky zvyšku svojho dedičstva? Nezostáva navždy pri svojom hneve, lebo v tom má záľubu, že udeľuje milosť.¹⁹ Zľutuje sa opäť nad nami, rozšliape naše viny a uvrhne do hlbín mora všetky naše hriechy.²⁰ Ty preukážeš vernosť Jákobovi a Abrahámovi milosť, ako si prisahal našim otcom od dávnych čias.

Hebrejom 9, ¹ Teda aj prvá zmluva mala bohoslužobné predpisy a pozemskú svätyňu. ² Bol zhotovený prvý stan, v ktorom bol svietnik, stôl a predkladané chleby. Nazýva sa svätyňou. ³ Za druhou oponou bol stan, ktorý sa volá svätyňa svätých. ⁴ K nej patril zlatý kadidlový oltár, archa zmluvy, obložená zo všetkých strán zlatom, a v nej zlatá nádoba s mannou, Áronova palica, ktorá vypučala, a tabule zmluvy. ⁵ Nad ňou boli cherubi slávy, ktorí zatieňovali vrchnák archy zmluvy. O tom teraz podrobne netreba hovoriť.⁶ Odkedy je to takto zariadené, stále vchádzajú do prvého stanu kňazi, ktorí tam konajú bohoslužbu. ⁷ Do druhého však vstupuje iba sám veľkňaz raz do roka, nie však bez krvi, ktorú prináša za svoje priestupky a za priestupky ľudu. ⁸ Takto Duch Svätý ukazuje, že kým stojí prvý stan, nie je ešte zjavná cesta do svätyne. ⁹ To je prirovnanie pre terajší čas, keď sa prinášajú dary a obety, ktoré nemôžu vo svedomí urobiť dokonalým toho, kto koná bohoslužbu; ¹⁰ spočívajú iba v pokrmoch, nápojoch a v rozličných umývaniach, čo sú len vonkajšie predpisy, ktoré platia do času nápravy.¹¹ Keď však prišiel Kristus, veľkňaz budúceho dobra, cez väčší a dokonalejší stan, nie rukou zhotovený, čiže nie z tohto stvoreného sveta, ¹² raz navždy vošiel do svätyne, no nie s krvou capov a teliat, ale so svojou vlastnou krvou, a tak získal večné vykúpenie. ¹³ Veď ak už pokropenie krvou capov a býkov a popol z jalovice posväcuje poškvrnených, aby boli telesne čistí, ¹⁴ o to viac krv Krista, ktorý mocou večného Ducha sám seba priniesol Bohu ako nepoškvrnenú obetu, očistí nám svedomie od mŕtvych skutkov, aby sme mohli slúžiť živému Bohu.¹⁵ A preto je prostredníkom novej zmluvy, aby prisľúbenie večného dedičstva dosiahli všetci, čo sú povolaní — lebo podstúpil smrť, aby ich vykúpil z previnení spáchaných počas prvej zmluvy. ¹⁶ Tam, kde je závet, musí sa dokázať smrť toho, kto ho zhotovil. ¹⁷ Len závet zomrelých je platný, nie je však platný, kým žije ten, kto ho zhotovil. ¹⁸ Preto ani prvá zmluva nebola uzavretá bez krvi. ¹⁹ Lebo keď Mojžiš oznámil celému ľudu všetky prikázania, podľa Zákona vzal krv teliat a capov, vodu, šarlátovú vlnu a yzop a pokropil samu knihu i všetok ľud, ²⁰ hovoriac: Toto je krv zmluvy, ktorú nariadil pre vás Boh. ²¹ Podobne pokropil krvou aj stan a všetko bohoslužobné náčinie. ²² Takto sa podľa Zákona takmer všetko očisťuje krvou a bez preliatia krvi niet odpustenia.²³ Bolo nevyhnutné takýmto spôsobom očisťovať napodobeniny nebeských vecí, no samy nebeské veci treba očisťovať lepšími obetami. ²⁴ Veď Kristus nevošiel do svätyne zhotovenej rukou, ktorá je len predobrazom pravej, ale do samého neba, aby sa teraz za nás ukázal pred Božou tvárou. ²⁵ Ani nie preto, aby samého seba viackrát obetoval ako veľkňaz, ktorý rok čo rok vchádza do svätyne s cudzou krvou. ²⁶ Veď ináč by bol musel od založenia sveta trpieť mnohokrát. On sa však zjavil teraz na konci vekov, raz a navždy, aby obetovaním seba zničil hriech. ²⁷ A ako každý človek umiera len raz a potom bude súd, ²⁸ tak aj Kristus bol len raz obetovaný, aby vzal na seba hriechy mnohých, a druhý raz sa zjaví nie pre hriech, ale na spásu tým, čo ho očakávajú.