Náhum 3, 1 Beda mestu krviprelievania! Je samá lož, plné koristi, rabovaniu niet konca. 2 Praskot biča a hrkot kolesa, cval koní a hrmot vozov. 3 Jazdci sa pohli. Meče sa blýskajú a kopije sa lesknú. Mnoho je pobitých. Hromada mŕtvol. Mŕtvych tiel bez počtu, až sa o ne potkýnajú. 4 Pre mnohé smilstvo, neviestka, očarujúca majsterka kúzel, ktorá okúzlila národy smilnením a pokolenia čarami, 5 som proti tebe — znie výrok Hospodina zástupov. Vyhrniem ti sukňu až po tvár. Ukážem národom tvoju nahotu a kráľovstvám tvoju hanbu. 6 Nakydám na teba špinu, potupím ťa a urobím z teba divadlo. 7 Ktokoľvek ťa uvidí, utečie od teba a povie: Ninive je spustošené! Kto ho oplače? Kde ti mám hľadať tešiteľov? 8 Si vari lepšie než No Amón na Níle obklopené vodami, ktorého hradbou bolo more a múrom voda? 9 Mocný Kúš i nekonečný Egypt, Pút aj Líbyjčania mu boli na pomoci. 10 Jeho tiež stihlo vyhnanstvo, odišiel do zajatia. Aj jeho deti boli rozdrvené na rohoch všetkých ulíc. O jeho šľachticoch sa tiež losovalo a všetci jeho hodnostári boli spútaní reťazami. 11 Aj ty sa opiješ a budeš na nepoznanie. Aj ty budeš hľadať záštitu pred nepriateľom. 12 Všetky tvoje pevnosti sú ako figovníky s včasnými plodmi. Ak sa nimi potrasie, spadnú do úst toho, kto chce jesť. 13 Tvojím ľudom sú ženy uprostred teba. Nepriateľom sa brány tvojej krajiny otvoria dokorán. Oheň strávi tvoje závory. 14 Naváž si vodu na čas obliehania. Upevni si svoje pevnosti. Šliapaj blato, mies maltu a spevni to formou na tehly. 15 Tam ťa strávi oheň, zotne meč, zožerie ťa ako črvoč; nech sa vyrojíš ako chrobač, hmýriš sa ako kobylky, 16 hoci by tvojich priekupníkov bolo viac než hviezd na nebi. Kobylky zaútočia a odletia. 17 Tvoje kniežatá sú ako kobylky a tvoji úradníci ako roje, ktoré v nepriaznivý čas zaliezajú do ohrád; keď slnko vyjde, uletia. Kam? Na neznáme miesto. 18 Kráľ Asýrie, tvoji pastieri zaspali a tvoji služobníci si políhali. Tvoj ľud je rozohnaný po vrchoch a nik ho nezhromaždí. 19 Nezahojí sa tvoja bieda — tvoja bolestivá rana. Každý, kto bude počúvať správu o tebe, škodoradostne zatlieska. Veď koho neminula tvoja ustavičná zloba?
Ján 10, 6 Ježiš im povedal toto prirovnanie, oni však nepochopili, o čom im to hovoril. 7 Ježiš im znova povedal: Amen, amen, hovorím vám: Ja som dvere k ovciam. 8 Všetci, čo prišli predo mnou, sú zlodeji a zbojníci, ale ovce ich nepočúvali. 9 Ja som dvere. Kto vojde cezo mňa, bude spasený. Bude vchádzať i vychádzať a nájde pastvu. 10 Zlodej prichádza, len aby kradol, zbíjal a hubil. Ja som prišiel, aby mali život, a to v hojnej miere.