Náreky 5, ¹ Spomeň si, Hospodin, čo sa s nami stalo, pozri a viď našu potupu!² Naše dedičstvo dostali cudzinci, naše domy cudzozemci.³ Stali sme sa sirotami bez otca, naše matky sú ako vdovy.⁴ Vlastnú vodu pijeme za peniaze, vlastné drevo dostávame za poplatok.⁵ S jarmom na šiji nás prenasledujú, sme unavení, nemáme pokoja.⁶ Egyptu sme podávali ruku, aj Asýrii, aby sme sa nasýtili chleba.⁷ Naši otcovia hrešili a niet ich. My však znášame ich previnenia.⁸ Vládnu nám otroci, niet nikoho, kto by nás vytrhol z ich ruky.⁹ S nasadením života si obstarávame chlieb, ohrozovaní mečom z púšte.¹⁰ Ako popraskaná pec je naša koža od horúčky z hladu.¹¹ Zhanobené boli ženy na Sione i panny v judských mestách.¹² Vlastnými rukami vešali kniežatá, starcom neprejavili úctu.¹³ Mládenci nosia žarnov a chlapci sa potkýnajú pod nákladom dreva.¹⁴ Starci prestali zasadať v bráne a mládenci preberať na strunách.¹⁵ Naše srdce sa prestalo radovať, na smútok sa premenil náš tanec.¹⁶ Spadla nám koruna z hlavy, beda nám, lebo sme zhrešili.¹⁷ Od tohto nám zamdlelo srdce, z toho všetkého nám potemnel zrak,¹⁸ kvôli vrchu Sion, ktorý je spustošený a preháňajú sa po ňom líšky.¹⁹ Ty, Hospodin, tróniš naveky, tvoj trón trvá z pokolenia na pokolenie.²⁰ Prečo na nás stále zabúdaš a opúšťaš nás na dlhý čas?²¹ Priveď nás opäť k sebe, Hospodin, a my sa vrátime. Obnov naše dni, ako boli oddávna.²² Azda si nás úplne zavrhol? Tak veľmi sa hneváš na nás?

Matúš 26, ¹⁷ V prvý deň sviatku nekvasených chlebov prišli učeníci k Ježišovi a opýtali sa: „Kde chceš, aby sme ti pripravili večeru veľkonočného baránka?“ ¹⁸ On odpovedal: „Choďte do mesta k istému človeku a povedzte mu: ‚Učiteľ odkazuje: Môj čas je blízko. U teba budem sláviť veľkonočnú večeru so svojimi učeníkmi.‘“ ¹⁹ Učeníci urobili, ako im Ježiš prikázal, a pripravili veľkonočnú večeru. ²⁰ Keď sa zvečerilo, zasadol s Dvanástimi k stolu. ²¹ Keď jedli, povedal: „Amen, hovorím vám, že jeden z vás ma zradí.“ ²² Veľmi sa zarmútili a začali sa ho jeden po druhom vypytovať: „Som to azda ja, Pane?“ ²³ On odpovedal: „Kto si so mnou namočil ruku v mise, ten ma zradí. ²⁴ Syn človeka síce ide, ako je o ňom napísané, ale beda tomu človeku, ktorý zrádza Syna človeka. Pre toho človeka by bolo lepšie, keby sa nebol narodil.“ ²⁵ Nato povedal Judáš, ktorý ho zrádzal: „Som to azda ja, Rabbi?“ Odpovedal mu: „Ty si to povedal.“²⁶ Keď jedli, vzal Ježiš chlieb a dobrorečil, lámal ho a dával učeníkom so slovami: „Vezmite, jedzte, toto je moje telo.“ ²⁷ Potom vzal kalich, vzdal vďaku a dal im ho so slovami: „Pite z neho všetci, ²⁸ lebo toto je moja krv zmluvy, ktorá sa vylieva za mnohých na odpustenie hriechov. ²⁹ Hovorím vám: Odteraz už nebudem piť z tohto plodu viniča až do toho dňa, keď ho budem s vami piť nový v kráľovstve svojho Otca.“