Nehemiáš 4, 1 Keď sa Sanballat a Tóbija, ako aj Arabi, Amónčania a Ašdóďania dopočuli, že obnova hradieb Jeruzalema postupuje a že sa začali zapchávať trhliny, veľmi sa nazlostili. 2 Všetci spolu sa sprisahali, že pôjdu bojovať proti Jeruzalemu a že v ňom spôsobia zmätok. 3 Modlili sme sa k svojmu Bohu a na obranu pred nimi sme vo dne i v noci stavali proti nim stráž. 4 Vtedy Júdovci hovorili: Ochabuje nosičova sila, ruín je priveľa a my nevládzeme dobudovať hradby. 5 Naši protivníci hovorili: Nič nebudú vedieť, nič nezbadajú skôr ako prídeme medzi nich, pobijeme ich a zastavíme prácu. 6 Židia, ktorí bývali v ich blízkosti, prišli a varovali nás aspoň desaťkrát: Kamkoľvek sa obrátite, odvšadiaľ idú proti nám! 7 Preto som na nižšie položených otvorených miestach za hradbami rozostavil podľa rodov ľud s ich mečmi, oštepmi a lukmi. 8 Rozhliadol som sa, vzpriamil a prehovoril som k šľachticom, predákom a ostatnému ľudu: Nebojte sa ich! Pamätajte na veľkého a hrozného Pána a bojujte za svojich bratov, synov i dcéry, za ženy aj za domácnosti.

Ján 10, 11 Ja som dobrý pastier. Dobrý pastier kladie svoj život za ovce. 12 Nájomník a ten, kto nie je pastier a ovce nie sú jeho, keď vidí prichádzať vlka, opúšťa ovce a uteká. A vlk ich chytá a rozháňa. 13 Veď on je len nájomník a nezáleží mu na ovciach. 14 Ja som dobrý pastier. Poznám svoje a moje poznajú mňa. 15 Ako mňa pozná Otec, aj ja poznám Otca a svoj život dávam za ovce.