Príslovia 17, ¹ Lepší je kúsok suchého chleba v pokoji ako dom plný obetných hostín so zvadou.² Múdry sluha bude vládnuť nad pánovým synom, čo robí hanbu, a s bratmi sa rozdelí o dedičstvo.³ Taviaca nádoba je na striebro a pec na zlato, srdcia však skúša Hospodin.⁴ Ničomník počúva podlé pery, klamár nakláňa sluch k zlomyseľnému jazyku.⁵ Kto si robí posmech z bedára, rúha sa jeho Tvorcovi, kto sa raduje z nešťastia, toho neminie trest.⁶ Korunou starcov sú ich vnuci a ozdobou synov ich otcovia.⁷ Nepristanú hlupákovi zbytočné reči, o to menej lživé reči vládcovi.⁸ Úplatok je v očiach darcu ako talizman, kamkoľvek sa obráti, má úspech.⁹ Kto prehliadne previnenie, usiluje sa o lásku, kto ďalej o ňom rozpráva, rozdeľuje priateľov.¹⁰ Výčitka zapôsobí na rozumného viac ako sto palíc na blázna.¹¹ Zlý vyhľadáva iba vzburu, no proti nemu bude vyslaný ukrutný posol.¹² Radšej stretnúť medvedicu zbavenú mláďat ako blázna v jeho šialenstve.¹³ Nešťastie neopustí dom toho, kto sa za dobré odpláca zlým.¹⁴ Začiatok zvady je ako vypustenie vôd, a tak zanechaj hádku skôr, ako vybuchne.¹⁵ Vyhlásenie bezbožníka za spravodlivého a spravodlivého za bezbožníka — jedno aj druhé sa Hospodinovi protiví.¹⁶ Načo sú peniaze v ruke blázna?! Kúpi si múdrosť? Veď nemá rozum!¹⁷ Priateľ preukazuje lásku v každom čase, v čase súženia sa z neho rodí brat.¹⁸ Človek, čo stratil rozum, si tľapne dlaňou a dáva záruku za svojho blížneho.¹⁹ Previnenie má rád ten, čo miluje hádky, ten, kto zvyšuje svoju bránu, vyhľadáva zánik.²⁰ Kto má skazené srdce, nenájde šťastie, kto má falošný jazyk, upadne do nešťastia.²¹ Kto splodil pomäteného, je zarmútený, otec nezakúsi radosť z hlupáka.²² Radostné srdce napomáha uzdravenie, no skľúčený duch vysušuje kosti.²³ Bezbožník berie bokom úplatok, a tak prekrúca chodníky práva.²⁴ Na tvári rozumného sa zračí múdrosť, ale oči blázna hľadia na kraj zeme.²⁵ Bláznivý syn prináša svojmu otcovi len trápenie a horkosť tej, čo ho porodila.²⁶ Nie je dobré pokutovať spravodlivého ani biť urodzených za ich statočnosť.²⁷ Kto sa krotí v reči, nadobúda poznanie, pokojný duchom je rozumný človek.²⁸ Ak mlčí, aj pochábľa pokladajú za múdreho, a za rozumného, keď má zatvorené pery.

Galatským 1, ¹⁰ Ide mi azda teraz o priazeň ľudí alebo Boha? Alebo sa usilujem zapáčiť ľuďom? Keby som sa ešte chcel páčiť ľuďom, nebol by som Kristovým služobníkom. ¹¹ Bratia, pripomínam vám, že evanjelium, ktoré som vám zvestoval, nepochádza od človeka. ¹² Ja som ho totiž neprevzal, ani som sa mu nenaučil od človeka, ale prostredníctvom zjavenia Ježiša Krista.¹³ Veď ste počuli, ako som si kedysi počínal v židovstve, že som nadmieru prenasledoval a nivočil Božiu cirkev. ¹⁴ V židovstve som prevýšil mnohých vrstovníkov zo svojho rodu, lebo som viac horlil za podanie svojich otcov. ¹⁵ Keď sa však tomu, ktorý si ma vybral od lona matky a svojou milosťou povolal, zapáčilo ¹⁶ zjaviť vo mne svojho Syna, aby som o ňom zvestoval evanjelium medzi pohanmi, už som sa neradil s telom a krvou. ¹⁷ Ani som nešiel do Jeruzalema k apoštolom, čo boli nimi skôr ako ja, ale som odišiel do Arábie a opäť som sa vrátil do Damasku.¹⁸ Potom po troch rokoch som odišiel do Jeruzalema, aby som spoznal Kéfasa, a zostal som u neho pätnásť dní. ¹⁹ Iného z apoštolov som nevidel, iba Jakuba, Pánovho brata. ²⁰ Boh mi je svedkom, že neklamem, čo vám píšem. ²¹ Potom som šiel do krajov Sýrie a Cilície. ²² Ale Kristove cirkvi v Judsku ma osobne nepoznali. ²³ Počuli iba: „Ten, čo nás kedysi prenasledoval, teraz zvestuje vieru, ktorú predtým nivočil.“ ²⁴ A oslavovali za mňa Boha.