Príslovia 22, ¹ Dobré meno je viac ako veľké bohatstvo, priazeň je lepšia než striebro a zlato.² Boháč a bedár sa v niečom stretajú: obaja sú dielom Hospodina.³ Rozvážny človek vidí zlo a ukryje sa, neskúsení idú ďalej a doplatia na to.⁴ Odmenou za pokoru a bázeň pred Hospodinom je bohatstvo, sláva a život.⁵ Tŕne a osídla sú na ceste zvráteného človeka, no kto si chráni život, zďaleka sa im vyhne.⁶ Pouč chlapca na začiatku jeho cesty a neodchýli sa od nej ani v starobe.⁷ Boháč panuje nad chudobnými, dlžník je otrokom veriteľa.⁸ Kto seje neprávosť, bude žať skazu a prút jeho hnevu sa pominie.⁹ Kto hľadí vľúdnym okom, bude požehnaný, lebo dáva bedárovi zo svojho chleba.¹⁰ Odožeň posmešníka a pominie zvada, prestane svár a hanba.¹¹ Kto má rád čisté srdce a láskavé pery, bude priateľom kráľa.¹² Oči Hospodina chránia poznanie, on vyvracia slová zradcu.¹³ Lenivec hovorí: „Vonku je lev, na námestí by ma zadlávil!“¹⁴ Ústa cudzích žien sú hlbokou jamou, na koho sa Hospodin rozhnevá, padne do nej.¹⁵ Pochabosť väzí v srdci chlapca, ale trestajúca palica ju odtiaľ vyženie.¹⁶ Kto zdiera bedára, aby sa obohatil, a dáva boháčovi, iste zakúsi núdzu.

Galatským 3, ⁶ Je to ako s Abrahámom, ktorý uveril Bohu a počítalo sa mu to za spravodlivosť.⁷ Vedzte teda, že tí, čo sú z viery, sú Abrahámovými synmi. ⁸ Keďže Písmo predvídalo, že Boh z viery ospravedlňuje pohanov, už vopred ohlásilo Abrahámovi radostnú zvesť: V tebe budú požehnané všetky národy. ⁹ Teda tí, čo sú z viery, dostávajú požehnanie s veriacim Abrahámom. ¹⁰ Ale všetci, čo sú zo skutkov podľa Zákona, sú pod kliatbou, lebo je napísané: Prekliaty je každý, kto nezotrváva vo všetkom, čo je napísané v knihe Zákona, a neplní to. ¹¹ Je zrejmé, že pred Bohom nikto nie je ospravedlnený zo Zákona, pretože spravodlivý z viery bude žiť. ¹² Zákon však nie je z viery, ale kto plní prikázania, bude žiť z nich. ¹³ Kristus nás vykúpil spod kliatby Zákona tým, že sám sa stal kliatbou za nás, lebo je napísané: Prekliaty je každý, kto visí na dreve, ¹⁴ aby v Kristovi Ježišovi prišlo Abrahámovo požehnanie na pohanov, aby sme skrze vieru dostali prisľúbenie Ducha. ¹⁵ Bratia, po ľudsky hovorím: Veď potvrdený závet človeka nikto neruší, ani nik k nemu nič nepridáva. ¹⁶ Prísľuby boli dané Abrahámovi a jeho potomkovi. Nehovorí: „a potomkom“, akoby šlo o mnohých, ale o jedného: a tvojmu potomkovi, a ním je Kristus. ¹⁷ Myslím to takto: Zmluvu, ktorú predtým potvrdil Boh, neruší Zákon vydaný po štyristotridsiatich rokoch, aby tak prísľub zbavil platnosti. ¹⁸ Veď ak je dedičstvo zo Zákona, tak už nie je z prísľubu. No Abrahámovi ho daroval Boh cez prísľub.