Príslovia 29, ¹ Človek, čo si aj po viacerých napomenutiach zatvrdí šiju, zrazu sa zlomí a nebude nápravy.² Keď pribúda spravodlivých, národ sa raduje, no keď bezbožný vládne, ľud vzdychá.³ Kto miluje múdrosť, poteší svojho otca, ale ten, čo chodí za prostitútkami, premrhá majetok.⁴ Kráľ právom upevní krajinu, no spustoší ju ten, kto ju daňami vydiera.⁵ Človek, čo lichotí svojmu blížnemu, napína sieť pod jeho nohy.⁶ V hriechu zlého človeka je pasca, spravodlivý však plesá a raduje sa.⁷ Spravodlivý pozná právo bedárov, no bezbožník nemá pre také poznanie pochopenie.⁸ Posmešníci poburujú mesto, kým múdri odvracajú hnev.⁹ Keď sa múdry muž súdi s bláznom, ten zúri alebo sa bez prestania smeje.¹⁰ Krvilační nenávidia bezúhonného, kým statoční sa mu usilujú zachrániť život.¹¹ Hlupák všetok svoj hnev vyleje, ale múdry ho nakoniec v sebe utíši.¹² Ak vládca počúva lživé slová, všetci jeho sluhovia budú bezbožní.¹³ Bedár a utláčateľ majú jedno spoločné: to, že do očí oboch vnáša svetlo Hospodin.¹⁴ Ak kráľ spravodlivo súdi bedárov, jeho trón sa upevní naveky.¹⁵ Palica a pokarhanie dáva múdrosť, no samopašné dieťa robí hanbu svojej matke.¹⁶ Kde pribudnú bezbožníci, previnenia sa rozmnožia a spravodliví uvidia ich pád.¹⁷ Starostlivo vychovávaj syna; on ti dožičí pokoj a dopraje potešenie tvojej duši.¹⁸ Bez zjavenia sa ľud stáva bezuzdným, no kto zákon zachováva, je blažený.¹⁹ Otroka nemožno vychovávať slovami, hoci rozumie, nereaguje.²⁰ Videl si muža, čo veľa narozpráva? Blázon má viac nádeje než on.²¹ Kto rozmaznáva svojho sluhu od jeho mladosti, napokon bude mať príživníka.²² Hnevlivý človek vyvoláva hádky, prchký chlap kopí previnenia.²³ Človeka poníži jeho povýšenosť, ale ponížený duchom okúsi slávu.²⁴ Kto sa spolčuje so zlodejom, samého seba nenávidí; počuje kliatbu, a predsa to neoznámi.²⁵ Kto sa trasie pred ľuďmi, kladie si pascu, ale kto dôveruje Hospodinovi, bude v bezpečí.²⁶ Mnohí sa usilujú nakloniť si vladára, ale iba Hospodin udeľuje právo človeku.²⁷ Spravodlivým sa protiví podlý človek a bezbožníkovi sa protiví ten, čo ide priamou cestou.

Galatským 6, ¹ Bratia, keby aj niekoho pristihli pri nejakom priestupku, vy, čo ste vedení Duchom, napravte ho v duchu miernosti a každý daj si pozor sám na seba, aby si i ty nebol pokúšaný. ² Neste si navzájom bremená, a tak naplníte Kristov zákon. ³ Lebo ak si niekto myslí, že je niečím, a nie je ničím, sám seba klame. ⁴ Nech každý skúma svoje konanie, a tak sa bude mať čím chváliť sám pred sebou, ale nie pred iným. ⁵ Lebo každý bude niesť svoje bremeno. ⁶ Kto je vyučovaný v slove, nech sa rozdelí o všetko, čo má, s tým, kto ho vyučuje. ⁷ Nemýľte sa! Boh sa nedá vysmievať, lebo čo človek rozsieva, bude aj žať. ⁸ Pretože kto rozsieva pre svoje telo, z tela bude žať porušenie. Ale kto rozsieva pre Ducha, z Ducha bude žať večný život. ⁹ Neúnavne konajme dobro, lebo ak neochabneme, v určenom čase budeme žať. ¹⁰ A tak teda, kým máme čas, robme dobre všetkým, ale najmä členom rodiny veriacich.