Príslovia 5, ¹ Syn môj, všimni si moju múdrosť, k mojej rozumnosti nakloň svoje ucho,² aby si si zachoval rozvahu a tvoje pery uchránili poznanie.³ Pery cudzej ženy síce pretekajú medom, jej ústa sú slizkejšie než olej,⁴ ale jej koniec je horký ako palina a ostrý ako dvojsečný meč.⁵ Jej nohy zostupujú k smrti, jej kroky vedú do podsvetia,⁶ nedrží sa cesty života, ale jej chodníky blúdia a ona nevie kam.⁷ Preto ma teraz, synovia, počúvajte a neodkláňajte sa od výrokov mojich úst.⁸ Vzdiaľ od nej svoju cestu a nepribližuj sa k dverám jej domu,⁹ aby si tak svoju česť nevydal iným a svoje roky surovcovi,¹⁰ aby sa cudzí nenasýtili tvojou mocou a dom cudzinca neobohatil tvojou námahou.¹¹ Inak budeš na konci stenať, keď bude hynúť celé tvoje telo.¹² Potom povieš: „Ako som len nenávidel napomínanie a moje srdce pohŕdalo výčitkami,¹³ nepočúval som hlas svojich učiteľov a nenakláňal som si ucho k tým, čo ma učili.¹⁴ Takmer som upadol do všetkého zla uprostred zhromaždenia a spoločenstva.“ ¹⁵ Pi vodu z vlastnej studne, vodu vyvierajúcu z tvojej studničky!¹⁶ Majú sa vylievať von tvoje pramene a po uliciach potoky vôd?¹⁷ Nech patria len tebe samému, a nie aj cudzincom!¹⁸ Nech je požehnaný tvoj prameň, raduj sa zo ženy svojej mladosti!¹⁹ Je sťaby utešená laň a pôvabná srna; nech ťa opájajú jej prsia po celý čas, ustavične sa kochaj v jej láske.²⁰ Prečo by si sa mal kochať v cudzej žene, syn môj, prečo by si mal objímať ňadrá inej?²¹ Veď pred Hospodinom sú cesty každého človeka, on zvažuje všetky jeho kroky.²² Bezbožníka dolapia jeho vlastné neprávosti, bude zovretý v putách svojich hriechov.²³ Zomrie, lebo sa mu nedostalo výchovy, bude sa zmietať pre svoju veľkú hlúposť.

2 Korintským 7, ⁸ Ak som vás listom zarmútil, už to neľutujem, aj keď som to chvíľu ľutoval. Vidím totiž, že vás ten list načas zarmútil. ⁹ Teraz sa však radujem — nie preto, že ste sa zarmútili, ale že vás zármutok priviedol k pokániu. Bol to zármutok podľa Božej vôle, a tak sme vám v ničom neuškodili. ¹⁰ Veď zármutok podľa Božej vôle prináša pokánie na spásu, a to netreba ľutovať. Zármutok podľa sveta však prináša smrť. ¹¹ Pozrite, čo vo vás tento zármutok podľa Božej vôle spôsobil: aký záujem, akú dychtivosť po obrane, aké rozhorčenie, aký strach, akú túžbu, akú horlivosť, aký trest! Tým všetkým ste dokázali, že ste v tejto veci čistí! ¹² Keď som vám teda aj napísal, nebolo to pre toho, čo sa dopustil krivdy, ani nie pre toho, čo bol ukrivdený, ale preto, aby sa u vás prejavil váš záujem o nás pred Bohom. ¹³ A to nás potešilo. No popri tejto radosti nás ešte väčšmi potešila Títova radosť, že medzi vami všetkými pookrial na duchu. ¹⁴ Veď keď som sa pred ním vami pochválil, neurobili ste mi hanbu, ale ako sme vám všetko pravdivo povedali, tak sa aj naša chvála pred Títom ukázala ako pravdivá. ¹⁵ A je vám srdcom ešte viac naklonený, keď si spomína na poslušnosť vás všetkých, ako ste ho prijali s bázňou a chvením. ¹⁶ Radujem sa, že vám vo všetkom môžem dôverovať.