Prvá kniha kroník 21, 14Hospodin dopustil na Izrael mor, takže naň zahynulo sedemdesiattisíc Izraelitov. 15Boh poslal na pustošenie Jeruzalema anjela. Keď anjel pustošil, Hospodin sa pozrel a oľutoval pohromu. Pustošiacemu anjelovi prikázal: „To stačí! Prestaň!“ Hospodinov anjel stál pri humne Jebúseja Ornána. 16Keď sa Dávid rozhliadol, uvidel medzi zemou a nebom stáť Hospodinovho anjela s vytaseným mečom v ruke, zamiereným na Jeruzalem. Vtedy padol Dávid i starší, odiati vrecovinou, na tvár. 17Dávid povedal Bohu: „Ja som nariadil sčítať ľud a dopustil sa zlého. Čo však urobilo toto stádo? Hospodin, Bože môj, treba potrestať mňa a moju rodinu, nie však tvoj ľud.“18Vtedy odkázal Hospodinov anjel po Gádovi Dávidovi, aby šiel postaviť na humne Jebúseja Ornána Hospodinovi oltár. 19Dávid odišiel na výzvu Gáda, ktorý hovoril v mene Hospodina. 20Keď sa Ornán obrátil, uzrel anjela. Jeho štyria synovia, ktorí boli s ním, sa skryli. Ornán práve mlátil pšenicu. 21Dávid sa pobral k nemu. Keď sa Ornán obzrel a uvidel Dávida, vyšiel z humna a poklonil sa mu tvárou po zem. 22Dávid navrhol Ornánovi: „Prepusť mi pozemok, na ktorom je humno, aby som na ňom postavil Hospodinovi oltár. Tak sa zastaví na ľude pohroma. Predaj mi ho za plnú cenu.“ 23Ornán odpovedal Dávidovi: „Vezmi si ho. Nech môj pán, kráľ, urobí, čo uzná za vhodné. Pozri, dávam dobytok na spaľované obety, náradie na mlátenie ako palivo i pšenicu na pokrmovú obetu; všetko dávam.“ 24Kráľ Dávid však povedal Ornánovi: „To nie! Odkúpim to len za plnú cenu. Neprinesiem predsa Hospodinovi to, čo je tvoje, ani nebudem obetovať spaľovanú obetu, ktorá ma nič nestojí.“ 25Dávid odvážil Ornánovi za ten pozemok šesťsto šeklov zlata. 26Dávid tam postavil Hospodinovi oltár, na ktorom prinášal spaľované obety a obety spoločenstva. Keď vzýval Hospodina, odpovedal mu zoslaním ohňa z neba na oltár na spaľované obety.27Na príkaz Hospodina si anjel zastrčil meč do pošvy. 28Odvtedy, ako Dávid videl, že mu Hospodin na humne Jebúseja Ornána odpovedal, obetoval tam. 29Príbytok Hospodina, ktorý zhotovil Mojžiš na púšti, a oltár na spaľované obety sa vtedy nachádzali na výšine v Gibeóne. 30Dávid však nemohol k nemu zájsť, aby sa poradil s Bohom, lebo ho vydesil meč Hospodinovho anjela. 1Dávid vyhlásil: „Toto bude dom Hospodina, Boha, a tu bude mať Izrael oltár na spaľované obety.“
List Hebrejom 7, 11Keby sa teda dokonalosť dala dosiahnuť prostredníctvom levitského kňazstva, veď na jeho základe dostal ľud Zákon, načo by bolo treba ustanoviť ešte iného kňaza na spôsob Melchisedeka a neostať pri kňazstve na spôsob Árona? 12Veď ak sa mení kňazstvo, nevyhnutne sa musí zmeniť aj Zákon. 13A ten, o ktorom sa to hovorí, je z iného kmeňa, z ktorého nikto nekonal službu pri oltári. 14Veď je zrejmé, že náš Pán pochádzal z Júdu a vo vzťahu k tomuto kmeňu Mojžiš nič nepovedal o kňazoch. 15A je to ešte zrejmejšie, keď povstáva iný kňaz, podobný Melchisedekovi, 16ktorý sa ním nestal podľa predpisu zákona o telesnom pôvode, ale mocou nezničiteľného života. 17Veď o ňom znie svedectvo:Ty si kňaz navekyna spôsob Melchisedeka.18Tým sa ruší predchádzajúce prikázanie, lebo je slabé a neužitočné. 19Veď Zákon nič nepriviedol k dokonalosti; uvedená bola iba lepšia nádej a skrze ňu sa blížime k Bohu.20A to sa nestalo bez prísahy. Tamtí sa totiž stali kňazmi bez prísahy. 21Tento však s prísahou toho, čo mu povedal:Pán prisahala nebude ľutovať:Ty si kňaz naveky.22A preto sa Ježiš stal ručiteľom o toľko lepšej zmluvy. 23Navyše levitských kňazov muselo byť mnoho, lebo smrť im bránila ostať nimi natrvalo. 24No tento, pretože zostáva naveky, má kňazstvo, ktoré neprechádza na iného. 25A preto môže aj dokonale spasiť tých, čo prostredníctvom neho prichádzajú k Bohu, lebo žije neustále, aby sa za nich prihováral.26Veď bolo aj vhodné, aby sme mali takého veľkňaza — svätého, nevinného, nepoškvrneného, oddeleného od hriešnikov, povýšeného nad nebesia, 27ktorý nepotrebuje ako veľkňazi deň čo deň prinášať obety najprv za svoje hriechy a potom aj za hriechy ľudí. Veď on to vykonal raz navždy, keď obetoval samého seba. 28Zákon totiž ustanovuje za veľkňazov ľudí podrobených slabostiam, no slovo prísahy, ktorá odznela po Zákone, ustanovuje Syna dokonalého naveky.
