Prvá kniha kroník 27, ¹Jotám mal dvadsaťpäť rokov, keď sa stal kráľom a šestnásť rokov vládol v Jeruzaleme. Jeho matka, Cadókova dcéra, sa volala Jeruša. ²Robil to, čo uznáva Hospodin za správne, celkom tak, ako robil jeho otec Uzzija, ibaže nevstúpil do Hospodinovho chrámu. Ľud však žil ďalej v skazenosti. ³On vybudoval Hornú bránu Hospodinovho domu a rozsiahle práce konal na hradbe Ófelu. ⁴V Judskom pohorí budoval mestá a v zalesnených krajoch staval pevnosti a veže. ⁵Bojoval proti kráľovi Ammónčanov a premohol ich, takže mu v tom roku Ammónčania odviedli sto talentov striebra, desaťtisíc kórov pšenice a desaťtisíc kórov jačmeňa. Toľko mu odvádzali Ammónčania v druhom i treťom roku. ⁶Jotám sa vzmáhal, pretože zotrvával na svojich životných cestách pred Hospodinom, svojím Bohom.⁷Ostatné Jotámove príbehy, všetky jeho boje a výpravy sú zapísané v Knihe izraelských a judských kráľov. ⁸Mal dvadsaťpäť rokov, keď sa stal kráľom, a šestnásť rokov vládol v Jeruzaleme. ⁹Keď sa Jotám uložil k svojim predkom, pochovali ho v Dávidovom meste. Po ňom sa stal kráľom jeho syn Acház.

List Hebrejom 9, ²³Bolo nevyhnutné takýmto spôsobom očisťovať napodobeniny nebeských vecí, no samy nebeské veci treba očisťovať lepšími obetami. ²⁴Veď Kristus nevošiel do svätyne zhotovenej rukou, ktorá je len predobrazom pravej, ale do samého neba, aby sa teraz za nás ukázal pred Božou tvárou. ²⁵Ani nie preto, aby samého seba viackrát obetoval ako veľkňaz, ktorý rok čo rok vchádza do svätyne s cudzou krvou. ²⁶Veď ináč by bol musel od založenia sveta trpieť mnohokrát. On sa však zjavil teraz na konci vekov, raz a navždy, aby obetovaním seba zničil hriech. ²⁷A ako každý človek umiera len raz a potom bude súd, ²⁸tak aj Kristus bol len raz obetovaný, aby vzal na seba hriechy mnohých, a druhý raz sa zjaví nie pre hriech, ale na spásu tým, čo ho očakávajú.