Rút 1, ¹ Za vlády sudcov sa stalo, že v krajine nastal hlad. Vtedy istý muž z judského Betlehema spolu so svojou ženou a oboma synmi odišiel bývať ako cudzinec na moábske polia. ² Muž sa volal Elimelech, jeho žena sa menovala Noémi a jeho dvaja synovia Machlón a Kiljón; boli to Efraťania z judského Betlehema. Prišli na moábske polia a tam sa usadili. ³ Noémin muž Elimelech však zomrel a ona zostala s dvoma synmi, ⁴ ktorí sa oženili s Moábčankami. Jedna sa volala Orpa a druhá Rút. Bývali tam asi desať rokov. ⁵ Potom obaja, Machlón i Kiljón, zomreli a ona zostala sama bez detí a bez muža.⁶ Vtedy sa so svojimi nevestami rozhodla odísť z moábskych polí, lebo tam sa dopočula, že Hospodin navštívil svoj ľud a dal mu chlieb. ⁷ Spolu s nevestami teda odišla z miesta, kde dosiaľ bývali, a vracali sa cestou do Judska. ⁸ Noémi vtedy obidvom svojim nevestám povedala: „Choďte, vráťte sa každá do domu svojej matky. Nech je k vám Hospodin taký láskavý, ako ste vy boli k zosnulým i ku mne! ⁹ Nech každej z vás dopraje Hospodin nájsť si muža a spokojný život v jeho dome.“ Potom ich pobozkala. Ony sa hlasito rozplakali. ¹⁰ Povedali jej: „My sa vrátime s tebou k tvojmu ľudu.“ ¹¹ Noémi však odvetila: „Moje dcéry, vráťte sa! Prečo by ste šli so mnou? Či ešte môžem porodiť synov, čo by vám mohli byť mužmi? ¹² Vráťte sa, dcéry moje, choďte, ja som už príliš stará na vydaj. Ak by som aj pripustila: Mám ešte nádej — a tejto noci by som sa vydala a porodila synov, ¹³ čakali by ste azda, kým dorastú? Mali by ste sa preto zdržiavať a nevydať sa? To nie, dcéry moje! Veď moja trpkosť je väčšia ako vaša, lebo Hospodinova ruka doľahla na mňa.“ ¹⁴ Potom sa znova hlasito rozplakali. Orpa pobozkala svokru a vrátila sa, ale Rút zostala s ňou.¹⁵ Vtedy Noémi povedala: „Pozri, tvoja švagriná sa vracia k svojmu ľudu a k svojim bohom. Vráť sa a choď za ňou!“ ¹⁶ Rút však povedala: „Nenúť ma, aby som ťa opustila a odvrátila sa od teba. Kamkoľvek pôjdeš ty, ta pôjdem i ja, a kde budeš bývať ty, budem bývať i ja. Tvoj ľud bude mojím ľudom a tvoj Boh bude mojím Bohom. ¹⁷ Kde zomrieš ty, tam zomriem i ja a tam budem pochovaná! Nech ma Hospodin prísne potresce, ako chce, ak by ma od teba odlúčilo niečo iné než smrť.“ ¹⁸ Keď Noémi videla, že Rút je pevne rozhodnutá ísť s ňou, prestala na ňu naliehať.¹⁹ Šli teda spolu, až prišli do Betlehema. Po príchode do Betlehema sa k nim zhŕklo celé mesto. Ženy sa spytovali: „Je to Noémi?“ ²⁰ Ona im odpovedala: „Už ma nevolajte Noémi, volajte ma Mara, lebo Všemohúci mi pripravil veľa trpkostí. ²¹ Odišla som plná, ale Hospodin ma privádza späť prázdnu. Prečo by ste ma mali volať Noémi, keď sa Hospodin obrátil proti mne a Všemohúci dopustil na mňa nešťastie?“²² Tak sa Noémi vrátila z moábskych polí so svojou nevestou, Moábčankou Rút. Do Betlehema prišli vtedy, keď sa začínala žatva jačmeňa.

Rimanom 1, ¹ Pavol, služobník Ježiša Krista, povolaný apoštol, vybraný pre Božie evanjelium, ² ktoré Boh už dávno prisľúbil skrze svojich prorokov vo svätých Písmach, ³ evanjelium o jeho Synovi, ktorý sa podľa tela narodil z Dávidovho potomstva ⁴ a podľa Ducha svätosti je ustanovený vzkriesením z mŕtvych ako Boží Syn s mocou, evanjelium o Ježišovi Kristovi, našom Pánovi. ⁵ Prostredníctvom neho sme dostali milosť apoštolského poslania, aby sme pre jeho meno privádzali k poslušnosti viery všetky národy. ⁶ K nim patríte aj vy, ktorých povolal Ježiš Kristus. ⁷ Všetkým, čo sú v Ríme, Bohom milovaným, povolaným svätým: Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od Pána Ježiša Krista.⁸ Predovšetkým ďakujem svojmu Bohu skrze Ježiša Krista za všetkých vás, pretože o vašej viere sa šíri zvesť po celom svete. ⁹ Boh, ktorému z celej duše slúžim evanjeliom o jeho Synovi, mi je svedkom, že vás neprestajne spomínam, ¹⁰ že vždy vo svojich modlitbách prosím, žeby mi už konečne raz podľa Božej vôle bolo dopriate dostať sa k vám. ¹¹ Veď vás túžim vidieť, aby som vám odovzdal duchovný dar, aby ste ním boli posilnení, ¹² alebo lepšie: aby sme sa navzájom vašou a mojou vierou povzbudili. ¹³ Nechcem, bratia, aby ste nevedeli, že som si už mnoho ráz predsavzal prísť k vám, aby som aj u vás, tak ako u iných národov, získal nejaké ovocie, ale až doteraz mi bolo v tom vždy zabránené. ¹⁴ Som dlžník Grékom aj barbarom, múdrym aj nerozumným, ¹⁵ a tak pokiaľ záleží na mne, som pripravený aj vám v Ríme zvestovať evanjelium.¹⁶ Veď ja sa nehanbím za evanjelium, lebo ono je Božou mocou na spásu pre každého veriaceho, najprv Žida, potom Gréka. ¹⁷ Pretože v ňom sa zjavuje Božia spravodlivosť z viery pre vieru, ako je napísané: Spravodlivý z viery bude žiť.