Rut 3, ¹ Svokra Noémi jej potom povedala: „Dcéra moja, nemala by som ti pohľadať nejaký príbytok, aby ti bolo dobre? ² Pozri, Boaz, s ktorého dievkami si bola, je náš príbuzný. Dnes v noci bude na humne previevať jačmeň. ³ Umy sa, navoňaj sa, obleč si rúcho a zíď na humno! Tomu mužovi sa však nedaj poznať, kým neprestane jesť a piť. ⁴ Keď si ľahne a zistíš, kde leží, prídeš, odhrnieš mu z nôh prikrývku a ľahneš si. On ti potom povie, čo máš urobiť.“ ⁵ Rút jej odpovedala: „Urobím všetko, čo vravíš.“ ⁶ Potom zišla na humno a vykonala všetko, čo jej kázala svokra. ⁷ Keď sa Boaz najedol a napil, šiel si v dobrej nálade ľahnúť na okraj hŕby obilia, Rút sa nebadane priblížila, odhrnula rúcho z jeho nôh a ľahla si.⁸ Okolo polnoci sa muž prebudil a keď sa rozhliadol, videl, že mu pri nohách leží žena. ⁹ Spýtal sa: „Kto si?“ Ona odpovedala: „Som Rút, tvoja služobnica. Rozprestri na svoju služobnicu okraj svojho plášťa; ako príbuzný máš predsa výkupné právo.“ ¹⁰ On jej povedal: „Dcéra moja, nech ťa požehná Hospodin! Touto vernosťou si prevýšila svoju počiatočnú vernosť, lebo si nechodila ani za chudobnými, ani za bohatými mládencami. ¹¹ Teraz sa už neboj, dcéra moja! Urobím pre teba všetko, čo si budeš priať. Veď všetok môj ľud v bráne mesta vie, že si statočná žena. ¹² Je pravda, že ako príbuzný mám výkupné právo, ale je ešte bližší príbuzný, než som ja. ¹³ Teraz prenocuj tu a ak ráno bude chcieť on uplatniť svoje príbuzenské právo, nech ho uplatní. Ak ho však nebude chcieť uplatniť, potom ho uplatním ja, akože žije Hospodin! Lež tu do rána.“ ¹⁴ Rút mu teda ležala pri nohách až do rána. Vstala však skôr, než môže človek rozoznať človeka, Boaz totiž povedal: „Nech sa nikto nedozvie, že do humna prišla žena.“ ¹⁵ Ešte dodal: „Podaj plášť, čo máš na sebe, a podrž ho.“ Ona mu ho podržala, Boaz jej nameral šesť mier jačmeňa a naložil jej to. Potom odišiel do mesta.¹⁶ Keď Rút prišla k svokre, tá sa jej spýtala: „Ako sa ti vodilo, dcéra moja?“ Ona jej povedala všetko, čo pre ňu ten muž urobil, ¹⁷ a dodala: „Týchto šesť mier jačmeňa mi dal a povedal: K svojej svokre sa nemôžeš vrátiť naprázdno!“ ¹⁸ Noémi jej povedala: „Čakaj, dcéra moja, kým sa nedozvieš, ako sa to skončí. Ten muž nebude mať pokoj, kým to ešte dnes nedokončí.“

Rimanom 2, ¹ Preto nech si ktokoľvek, keď súdiš, nemáš ospravedlnenie. Lebo v čom súdiš iného, v tom odsudzuješ samého seba, veď ty, ktorý súdiš, robíš to isté. ² Vieme však, že Boží súd je podľa pravdy proti tým, čo robia takéto veci. ³ Človek, ty, čo súdiš tých, čo páchajú takéto veci, a sám robíš to isté, myslíš si vari, že ty unikneš pred Božím súdom? ⁴ Alebo opovrhuješ bohatstvom jeho dobroty, trpezlivosti a zhovievavosti a nevieš, že Božia dobrota ťa vedie k pokániu? ⁵ V zatvrdenosti svojho nekajúceho srdca si zhromažďuješ hnev na deň hnevu a zjavenia Božieho spravodlivého súdu. ⁶ Boh odplatí každému podľa jeho skutkov: ⁷ večným životom tým, ktorí sa vytrvalosťou v dobrom konaní usilujú o slávu, česť a nepominuteľnosť, ⁸ ale hnevom a rozhorčením tým, ktorí zo sebectva neposlúchajú pravdu a oddávajú sa neprávosti. ⁹ Súženie a úzkosť doľahne na každú dušu človeka, ktorý koná zlo — najprv Žida, ale aj Gréka, ¹⁰ no sláva, česť a pokoj sa dostane každému, kto koná dobro — najprv Židovi, ale aj Grékovi; ¹¹ lebo Boh neuprednostňuje nikoho. ¹² Všetci, ktorí zhrešili bez Zákona, bez Zákona aj zahynú, a všetci, ktorí zhrešili pod Zákonom, Zákonom budú súdení. ¹³ Lebo pred Bohom nie sú spravodliví poslucháči Zákona, ale ospravedlnení budú plnitelia Zákona. ¹⁴ Keď teda pohania, ktorí nemajú Zákon, od prírody konajú, čo žiada Zákon, aj keď nemajú Zákon, sami sú si Zákonom. ¹⁵ Ukazujú, že majú dielo Zákona napísané vo svojich srdciach. Ich svedomie bude svedčiť spolu s myšlienkami, ktoré sa navzájom obviňujú alebo tiež obhajujú, ¹⁶ v ten deň, keď Boh bude skrze Krista Ježiša súdiť skryté veci ľudí, ako som to ohlasoval vo svojom evanjeliu.