Rút 4,
1 Bóaz vošiel do mestskej brány a tam si sadol. Práve vtedy šiel tadiaľ príbuzný, o ktorom sa Bóaz zmienil. Bóaz mu povedal: Poď sem a posaď sa. Príbuzný prišiel a sadol si. 2 Bóaz si vybral desať mužov spomedzi starších mesta a povedal: Posaďte sa sem. Oni si sadli. 3 Potom Bóaz povedal príbuznému: Noémi, ktorá sa vrátila z Moábskych polí, chce predať diel poľa, ktorý patril nášmu bratovi Elímelechovi. 4 Rozhodol som sa, že ti poviem, aby si to pole kúpil pred prísediacimi staršími môjho ľudu. Ak ho chceš kúpiť, kúp ho, no ak nie, oznám mi to. Viem totiž, že okrem teba niet nikoho, kto by mal právo kúpiť ho. Ja nasledujem po tebe. Príbuzný povedal: Ja ho kúpim. 5 Bóaz však pokračoval: V ten deň, keď od Noémi kúpiš pole, dostaneš aj Moábčanku Rút, ženu po zosnulom, a máš povinnosť zachovať meno zosnulého s jeho dedičstvom. 6 Príbuzný nato povedal: Nemôžem ho kúpiť pre seba, aby som nepoškodil vlastné dedičstvo. Právom príbuzenstva kúp ty, čo som mal kúpiť ja, lebo ja to nemôžem kúpiť. 7 Kedysi bývalo zvykom v Izraeli, že pri kúpe alebo výmennom obchode si na potvrdenie dohody jeden muž vyzul sandál a podal ho druhému. V Izraeli to býval spôsob potvrdenia. 8 Keď príbuzný povedal Bóazovi: Kúp si, vyzul si sandál. 9 Vtedy povedal Bóaz starším i všetkému ľudu: Dnes ste svedkami, že som z Noéminej ruky kúpil všetko, čo bolo Elímelechovo, i všetko, čo patrilo Kiljónovi a Machlónovi. 10 Tým som dostal aj Moábčanku Rút, Machlónovu ženu, za svoju manželku, aby som oživil meno zosnulého v jeho dedičstve a nevyhynulo jeho meno spomedzi bratov a z brány jeho rodiska. Dnes ste toho svedkami. 11 Nato povedal všetok ľud, ktorý bol v bráne mesta, ako aj starší: Sme svedkami. Nech Hospodin dá, aby žena, čo vchádza do tvojho domu, bola ako Ráchel a Lea, ktoré spolu vybudovali dom Izraela. Získaj si moc v Efrate a urob si meno v Betleheme. 12 Nech tvoj dom z potomstva, ktoré ti dá Hospodin z tejto ženy, bude ako dom Pereca, ktorého Júdovi porodila Támar. 13 Bóaz si teda vzal Rút a stala sa mu ženou. Keď vošiel k nej, Hospodin jej dal počať a ona porodila syna. 14 Vtedy ženy povedali Noémi: Nech je zvelebený Hospodin, ktorý ti dnes neodoprel ochrancu, ktorého meno sa bude spomínať v Izraeli. 15 On ti bude občerstvovať dušu a zaopatrí ťa v starobe. Porodila ho tvoja nevesta, ktorá ťa miluje. Ona ti je vzácnejšia než sedem synov. 16 Noémi vzala dieťa, položila si ho na lono a bola mu pestúnkou. 17 Susedky mu dali meno a povedali: Noémi sa narodil syn. Dali mu meno Obéd. On je otec Dávidovho otca Izaja. 18 Toto je Perecov rodokmeň: Perec splodil Checróna. 19 Checrón splodil Ráma. Rám splodil Ammínadaba. 20 Ammínadab splodil Nachšóna, Nachšón splodil Salmóna. 21 Salmón splodil Bóaza a Bóaz splodil Obéda. 22 Obéd splodil Izaja a Izaj splodil Dávid
Rimanom 3,
1 Čo je teda prednosťou Židov alebo aký je úžitok obriezky? 2 Veľký, v každom ohľade. Predovšetkým: Im boli zverené Božie slová. 3 Čo teda? Ak sa niektorí stali nevernými, či azda ich nevernosť zruší Božiu vernosť? 4 Vôbec nie. Nech sa ukáže, že Boh je pravdivý a každý človek luhár, ako je napísané: Aby si bol uznaný za spravodlivého vo svojich slovách a aby si zvíťazil, keď ťa súdia. 5 Ak však naša nespravodlivosť dáva vyniknúť Božej spravodlivosti, čo na to povedať? Či Boh nie je nespravodlivý, keď nás stíha hnevom? Toto hovorím podľa ľudského zmýšľania. 6 Určite nie! Veď inak ako by mohol Boh súdiť svet? 7 Ale ak sa na mojej lži ukazuje, že Božia pravda je omnoho väčšia — čo Bohu slúži na slávu —, prečo som ešte aj ja súdený ako hriešnik? 8 Či je to vari tak, ako nás ohovárajú a ako podľa niektorých vraj my hovoríme: Robme zle, aby vzišlo dobro? Ich odsúdenie je spravodlivé. 9 Čo teda? Máme azda nejakú prednosť? Vôbec nie. Veď práve sme obvinili Židov aj Grékov, že všetci sú pod hriechom, 10 ako je napísané: Nieto spravodlivého, niet ani jedného, 11 niet rozumného, niet nikoho, kto by hľadal Boha. 12 Všetci sa odklonili, napospol sa stali neužitočnými. Niet nikoho, kto by robil dobro, niet ani jedného. 13 Ich hrdlo je otvorený hrob, svojimi jazykmi podvádzali, hadí jed majú na perách. 14 Ich ústa sú plné kliatby a horkosti. 15 Ich nohy sa náhlia prelievať krv, 16 na ich cestách skaza a nešťastie, 17 nepoznali cestu pokoja 18 a v ich očiach niet bázne pred Bohom. 19 Vieme však, že to, čo hovorí zákon, hovorí tým, čo sú pod zákonom, aby umĺkli všetky ústa a aby celý svet bol vinný pred Bohom. 20 Pretože zo skutkov zákona nebude pred ním ospravedlnený nijaký človek. Veď zo zákona pochádza poznanie hriechu.
