Sudcov 10, 1 Na záchranu Izraela po Abímelechovi povstal Jissákarovec Tóla, syn Púu, syna Dódu. Sídlil v Šamíre na Efrajimskom pohorí. 2 Spravoval Izrael dvadsaťtri rokov. Keď zomrel, pochovali ho v Šamíre. 3 Po ňom povstal Gileádovec Jaír a spravoval Izrael dvadsaťdva rokov. 4 Mal tridsať synov, ktorí jazdili na tridsiatich osloch. Mali tridsať miest. Tie sa dodnes volajú Jaírovými dedinami a ležia v kraji Gileád. 5 Keď Jaír zomrel, pochovali ho v Kámone.6 Izraeliti znova páchali to, čo sa nepáčilo Hospodinovi. Slúžili baálom a aštartám, bohom Aramejčanov, bohom Amónčanov, bohom Sidončanov, bohom Moábčanov a bohom Filištíncov. Hospodina opustili a neslúžili mu. 7 Vtedy vzbĺkol Hospodinov hnev proti Izraelitom a vydal ich napospas Filištíncom a Amónčanom. 8 Tí v tom čase znepokojovali a utláčali Izraelitov. 9 Amónčania dokonca prešli cez Jordán bojovať proti Júdovcom, Benjamínovcom i proti Efrajimovcom. Na Izraelitov doľahla veľká tieseň. 10 Izraeliti znova volali k Hospodinovi: Zhrešili sme proti tebe, lebo sme opustili svojho Boha a slúžili sme baálom. 11 Hospodin však Izraelitom odpovedal: Či som vás nevyslobodil z moci Egypťanov, Amorejčanov, Amónčanov, Filištíncov, 12 Sidončanov, Amálekov a Midjánčanov, ktorí vás utláčali? Volávali ste ku mne a ja som vás vyslobodzoval z ich moci. 13 Vy ste ma však znova opustili a slúžili ste iným bohom. Preto vás už nebudem vyslobodzovať. 14 Choďte a volajte k bohom, ktorých ste si vyvolili! Nech vás vyslobodia v čase vášho súženia! 15 Izraeliti odpovedali Hospodinovi: Zhrešili sme, nalož s nami ako uznáš za vhodné, len dnes nás zachráň. 16 Odstránili spomedzi seba cudzích bohov a slúžili Hospodinovi. Na utrpenie Izraela už nemohol ďalej hľadieť. 17 Keď sa Amónčania pozvolávali a utáborili v Gileáde, Izraeliti sa zhromaždili a utáborili v Micpe. 18 Ľud i kniežatá Gileádu sa navzájom dohodli: Kto začne bojovať proti Amónčanom, bude vodcom všetkých obyvateľov Gileádu.
Skutky 4, 13 Keď videli Petrovu a Jánovu odvahu a uvedomili si, že Peter i Ján sú neučení a prostí ľudia, veľmi sa čudovali a spoznávali, že sú to tí, čo boli s Ježišom. 14 Keď videli stáť s nimi aj uzdraveného človeka, nemohli nič namietať. 15 Prikázali im teda, aby vyšli z veľrady; potom sa spoločne radili: 16 Čo máme urobiť s týmito ľuďmi? Veď vedia o tom všetci obyvatelia Jeruzalema, že ich zásluhou sa stalo očividné znamenie, a my to nemôžeme poprieť. 17 Ale aby sa to medzi ľudom ešte väčšmi nešírilo, pohrozme im, aby už nikomu viac nehovorili v tomto mene. 18 Potom ich zavolali a prikázali im, aby už nikdy v Ježišovom mene nehovorili a o ňom neučili. 19 No Peter a Ján im odpovedali: Posúďte sami, či je pred Bohom spravodlivé viac poslúchať vás ako Boha. 20 My nemôžeme nehovoriť o tom, čo sme videli a počuli. 21 Opäť im pohrozili a prepustili ich, lebo nenašli spôsob, ako ich potrestať, a to pre ľud, pretože všetci oslavovali Boha za to, čo sa stalo, 22 keďže človek, ktorý bol zázračne uzdravený, mal vyše štyridsať rokov.
