Sudcov 12, 1 Efrajimskí muži boli pozvolávaní, prešli do Cafónu a povedali Jeftemu: „Prečo si vytiahol do boja proti Ammónčanom a nás si nepovolal, aby sme šli s tebou? Podpálime ti dom nad hlavou.“ 2 Jefte im povedal: „Ja a môj ľud sme mali veľký spor s Ammónčanmi. Keď som vás však požiadal o pomoc, nevyslobodili ste ma z ich rúk. 3 Keď som teda zistil, že mi pomôcť nechcete, vystavil som nebezpečenstvu vlastný život, začal som bojovať proti Ammónčanom a Hospodin mi ich vydal do rúk. Prečo ste sa teda rozhodli dnes bojovať proti mne?“ 4 Jefte zhromaždil všetkých gileádskych mužov a pustil sa do boja proti Efrajimu. Gileádski muži porazili Efrajimovcov, ktorí ich podnecovali: „Ste utečenci z Efrajimu.“ Gileád totiž leží medzi Efrajimom a Menaššem. 5 Gileádovci obsadili Efrajimovcom jordánske brody. Keď nejaký utečenec z Efrajimu povedal: „Chcem sa prebrodiť na druhú stranu!“, gileádski muži sa ho spýtali: „Si Efrajimovec?“ Keď povedal: „Nie som!“, 6 rozkázali mu: „Vyslov slovo šibbólet!“ On povedal „sibbólet“, lebo to slovo nevedel správne vysloviť, vtedy ho chytili a zabili pri jordánskom brode. Pri tejto príležitosti padlo štyridsaťdvatisíc Efrajimovcov.7 Jefte bol sudcom v Izraeli šesť rokov. Keď zomrel Gileádovec Jefte, pochovali ho v ktoromsi gileádskom meste. 8 Po ňom bol sudcom v Izraeli Ibcán z Betlehema. 9 Mal tridsať synov a tridsať dcér, ktoré povydával z domu, a tridsať dcér priviedol svojim synom z iného miesta. Ibcán bol sudcom v Izraeli sedem rokov. 10 Keď Ibcán zomrel, pochovali ho v Betleheme.11 Po ňom sa sudcom v Izraeli stal Zebulúnovec Elón. On súdil Izrael desať rokov. 12 Keď Zebulúnovec Elón zomrel, pochovali ho v zebulúnskom kraji v Ajalóne.13 Po ňom za sudcu v Izraeli nastúpil Piratónčan Abdón, Hillélov syn. 14 Mal štyridsať synov a tridsať vnukov, ktorí jazdievali na sedemdesiatich mladých osloch. On súdil Izrael osem rokov. 15 Keď zomrel Piratónčan Abdón, syn Hilléla, pochovali ho v Piratóne v Efrajimskej krajine na pohorí Amalékov.
Ev. Jána 6, 52 Nato sa začali Židia medzi sebou hádať a hovorili: „Ako nám tento môže dať jesť svoje telo?“ 53 Ježiš im povedal: „Amen, amen, hovorím vám: Ak nebudete jesť telo Syna človeka a piť jeho krv, nebudete mať v sebe život. 54 Kto je moje telo a pije moju krv, má večný život a ja ho vzkriesim v posledný deň. 55 Veď moje telo je pravý pokrm a moja krv je pravý nápoj. 56 Kto je moje telo a pije moju krv, zostáva vo mne a ja v ňom. 57 Ako mňa poslal živý Otec a ja žijem z Otca, aj ten, čo mňa je, bude žiť zo mňa. 58 Toto je ten chlieb, ktorý zostúpil z neba, a nie aký jedli otcovia a pomreli. Kto je tento chlieb, bude žiť naveky.“ 59 To povedal, keď vyučoval v synagóge v Kafarnaume.
