Sudcov 18, 1 V tom čase Izrael nemal ešte kráľa. 2 Vtedy si kmeň Dánovcov hľadal dedičné vlastníctvo, aby sa usadil. Až dovtedy totiž nedostal medzi izraelskými kmeňmi dedičné vlastníctvo. 3 Dánovci vyslali zo svojich rodov päť mužov, udatných bojovníkov zo svojich končín, z Corey a Eštaólu, aby ako vyzvedači preskúmali krajinu. Povedali im: Choďte preskúmať tú krajinu. Tí prišli na Efrajimské pohorie až k Míchovmu domu, kde prenocovali. 4 Keď boli pri Míchovom dome, po reči poznali mládenca, zabočili ta a spýtali sa ho: Kto ťa sem doviedol? Čo tu robíš? Čo tu hľadáš? 5 On odpovedal: Tak a tak sa so mnou dohodol Mícha; najal si ma a slúžim mu ako kňaz. 6 Požiadali ho: Spýtaj sa teda Boha, aby sme sa dozvedeli, či cesta, ktorou chceme ísť, bude úspešná. 7 Kňaz im povedal: Choďte v pokoji! Cesta, ktorou idete, je pod Hospodinovým dohľadom. 8 Tých päť mužov teda šlo ďalej a prišli do Lajiša. Videli, že obyvatelia žijú v ňom podľa sidonského spôsobu nerušene, že sú to ľudia pokojní a dôverčiví. Nikto si v krajine neosoboval moc, naopak, sú bohatí. Sú ďaleko od Sidončanov a nemajú s nikým spojenie. 9 Keď sa vrátili k svojim bratom do Corey a Eštaólu, tí sa ich pýtali: Čo nám prinášate? 10 Odpovedali: Vstaňte, zaútočme na nich! Videli sme tú krajinu, ktorá je naozaj znamenitá. Vy otáľate? Neváhajte odísť a obsadiť tú krajinu. 11 Keď ta prídete, nájdete dôverčivý ľud. Krajina je rozsiahla. Boh vám ju vydá do rúk. Je to miesto, kde nechýba nič z toho, čo človek môže na zemi mať. 12 Nato sa z rodu Dánovcov z Corey a Eštaólu vydalo do boja šesťsto ozbrojených mužov. 13 Vystúpili hore a utáborili sa v Kirjat-Jearíme v Judsku. Preto sa to miesto dodnes volá Dánov tábor; leží za Kirjat-Jearímom. 14 Odtiaľ tiahli cez Efrajimské pohorie a prišli k Míchovmu domu. 15 Vtedy prehovorilo tých päť mužov, čo šli do lajišského kraja na výzvedy. Povedali svojim bratom: Či viete, že v týchto domoch je efód a domáci bohovia, tesaná a uliata modla? Teraz uvážte, čo urobíte. 16 Odbočili ta, prišli k domu mladého levitu, k Míchovmu domu a pozdravili ho. 17 Šesťsto ozbrojených Dánovcov zostalo stáť pred bránou. 18 Tí piati muži, čo prišli do kraja ako vyzvedači, vošli dnu, vzali tesanú sochu, efód, domácich bohov i liatu modlu. Kňaz stál pred bránou a oproti nemu šesťsto ozbrojených mužov. 19 Keď tamtí vnikli do Míchovho domu a brali tesanú sochu, efód, domácich bohov a liatu modlu, kňaz sa ich spýtal: Čo to robíte? 20 Odpovedali mu: Mlč! Buď ticho a poď s nami; buď nám otcom a kňazom. Je pre teba lepšie byť kňazom v dome jediného muža, než byť kňazom kmeňa a rodu v Izraeli? 21 Kňazovi sa to zapáčilo. Vzal efód, domácich bohov, tesanú sochu a pripojil sa k ľudu. 22 Obrátili sa a odišli. Ženy, deti, stáda a vzácne veci dali dopredu. 23 Boli už ďaleko od Míchovho domu, keď boli pozvolávaní muži z domov susediacich s Míchovým domom a dohonili Dánovcov. 24 Keď na nich volali, Dánovci sa obrátili a pýtali sa Míchu: Čo sa ti stalo, že si pozvolával svojich ľudí? 25 Vzali ste mojich bohov, ktorých som si zhotovil, ako aj kňaza. Vy odchádzate a čo zostáva mne? A pritom sa ešte spytujete: Čo sa ti stalo? 26 Dánovci mu povedali: Nech ťa už nepočujeme, inak by vás rozhnevaní ľudia mohli napadnúť a prišiel by si o život ty sám i tvoji domáci. 27 Dánovci odišli svojou cestou. Keď Mícha videl, že sú silnejší než on, obrátil sa a šiel domov. 28 Oni však vzali so sebou to, čo si Mícha zhotovil, ako aj jeho kňaza a šli proti Lajišu, proti pokojnému a dôverčivému ľudu. Pobili ho mečom a mesto podpálili. 29 Nebolo nikoho, kto by ich bol zachránil, lebo mesto bolo ďaleko od Sidonu a nemalo s nikým zmluvu o pomoci. Ležalo totiž v údolí Bét-Rechób. Dánovci znova vybudovali mesto a osídlili ho. 30 Mestu dali meno Dán podľa mena svojho praotca Dána, ktorý sa narodil Izraelovi. Pôvodne sa však volalo Lajiš. 31 Dánovci si postavili tesanú modlu. Jonatán, syn Mojžišovho syna Geršóma, a jeho potomkovia boli kňazmi v kmeni Dánovcov až dovtedy, keď obyvatelia krajiny museli odísť do zajatia. 32 Umiestnili tam tesanú modlu, ktorú zhotovil Mícha, a zostala tam, kým stál Boží dom v Šíle.

Skutky 7, 1 Veľkňaz sa ho spýtal: Je to naozaj tak? 2 A on odpovedal: Muži, bratia a otcovia, počúvajte! Boh slávy sa zjavil nášmu otcovi Abrahámovi, keď bol ešte v Mezopotámii, skôr ako sa usadil v Chárane, 3 a povedal mu: Odíď zo svojej krajiny a od svojich príbuzných a choď do krajiny, ktorú ti ukážem. 4 Potom odišiel z Chaldejskej krajiny a usadil sa v Chárane. Boh ho po otcovej smrti vyzval, aby sa presťahoval do tejto krajiny, v ktorej teraz vy bývate. 5 V nej mu nedal dedičný podiel ani na stopu nohy, ale prisľúbil, že túto krajinu dá do vlastníctva jemu a po ňom jeho potomstvu, hoci nemal dieťa. 6 Boh povedal, že jeho potomstvo bude prisťahovalcom v cudzej krajine; zotročia ho a štyristo rokov s ním budú zle zaobchádzať. 7 Avšak ja budem súdiť ten národ, ktorému budú otročiť, povedal Boh. A potom vyjdú a budú mi slúžiť na tomto mieste. 8 Potom mu dal zmluvu obriezky. Keď sa potom stal otcom Izáka, na ôsmy deň ho obrezal a Izák zasa Jákoba a Jákob dvanástich patriarchov. 9 Patriarchovia žiarlili na Jozefa a predali ho do Egypta, ale Boh bol s ním 10 a vyslobodil ho zo všetkých súžení, dal mu milosť a múdrosť pred faraónom, egyptským kráľom, a ten ho ustanovil za hlavného správcu Egypta a celého svojho domu. 11 V celom Egypte i Kanaáne nastal hlad a veľké súženie; naši otcovia nemali čo jesť. 12 Keď sa Jákob dopočul, že v Egypte je obilie, poslal ta po prvý raz našich otcov. 13 Pri ich druhej návšteve sa Jozef dal spoznať svojim bratom a tak sa faraón dozvedel o Jozefovom rode. 14 Jozef poslal po svojho otca Jákoba a pozval jeho i celé príbuzenstvo k sebe — sedemdesiatpäť ľudí. 15 Jákob teda prišiel do Egypta; zomrel tam on aj naši otcovia. 16 Preniesli ich do Síchemu a uložili v hrobe, ktorý kúpil za peniaze Abrahám od synov Chamóra v Sícheme.