Sudcovia 17, 1 Na Efrajimskom pohorí bol muž, ktorý sa volal Mícha. 2 Ten sa priznal svojej matke: Tisícsto šekelov striebra, ktoré ti vzali a pre ktoré si vyslovila kliatbu, a to aj predo mnou, je u mňa, ja som ho vzal. Matka mu odpovedala: Syn môj, nech ťa Hospodin požehná! 3 On potom vrátil matke tisícsto šekelov striebra. Matka na to povedala: Toto striebro som vlastnou rukou zasvätila Hospodinovi, aby sa z neho urobil môjmu synovi rytý a liaty obraz. Dávam ti ho teraz späť. 4 On však vrátil striebro matke. Nato matka vzala dvesto šekelov striebra a dala ich zlatníkovi. Ten z neho urobil tesanú a liatu modlu, ktorá bola potom v Míchovom dome. 5 Tento muž Mícha mal totiž domácu svätyňu, zhotovil efód i domácich bohov a jedného zo svojich synov ustanovil za kňaza. 6 V tom čase v Izraeli nebolo kráľa a každý robil, čo uznal za správne. 7 Bol istý mládenec z judského Betlehema, z Júdovho rodu; bol to levita, ktorý sa tam zdržoval ako cudzinec. 8 Ten muž odišiel z mesta, z judského Betlehema, aby sa ako cudzinec prechodne usadil na vhodnom miest. Cestou prišiel na Efrajimské pohorie k Míchovmu domu. 9 Keď sa ho Mícha opýtal: Odkiaľ prichádzaš, odpovedal: Som Léviovec z judského Betlehema a chcem prechodne bývať ako cudzinec, kde sa mi naskytne. 10 Mícha mu povedal: Zostaň u mňa a buď mi otcom a kňazom. Ročne ti dám desať šekelov striebra ako aj ošatenie a stravu. Léviovec ponuku prijal. 11 Rozhodol sa zostať u toho muža. Mládenec sa mu stal akoby synom. 12 Mícha ustanovil mladého levitu za kňaza a ten zostal v jeho dome ako kňaz. 13 Mícha si pomyslel: Teraz som presvedčený, že Hospodin bude so mnou dobre zaobchádzať, lebo kňazom sa mi stal Léviovec.
Skutky 19, 1 Práve vtedy, keď bol Apollo v Korinte, Pavol prešiel hornatým vnútrozemím a prišiel do Efezu, kde našiel niekoľkých učeníkov. 2 Spýtal sa ich: Keď ste uverili, prijali ste Ducha Svätého? Odpovedali mu: Ani sme len nepočuli, že jestvuje Duch Svätý. 3 Na to povedal: Akým krstom ste teda boli pokrstení? Oni odpovedali: Jánovým krstom. 4 Pavol im povedal: Ján krstil krstom pokánia a hovoril národu, aby verili v toho, ktorý prichádza po ňom, to znamená v Ježiša. 5 Keď to počuli, dali sa pokrstiť v mene Pána Ježiša. 6 Keď na nich Pavol položil ruky, zostúpil na nich Duch Svätý a hovorili jazykmi i prorokovali. 7 Bolo ich asi dvanásť.
