Sudcovia 7, 1 Efrajimskí muži vyčítali Gideónovi: Čo si nám to vykonal, že si nás nezavolal, keď si šiel bojovať proti Midjánčanom? Ostro sa s ním pohádali. 2 On odvetil: Urobil som azda niečo veľké v porovnaní s vami? Či paberky Efrajima nie sú lepšie ako oberačka Abíezera? 3 Do vašej moci Hospodin vydal Midjánske kniežatá Oréba a Zeéba. Čo som mohol urobiť v porovnaní s vami? Keď im to takto vysvetlil, zmiernilo sa ich rozčúlenie.4 Keď prišiel Gideón s tristo mužmi, ktorí boli s ním, k Jordánu, prebrodil ho. Keďže boli od prenasledovania Midjánčanov vyčerpaní a vyhladnutí, 5 požiadal mužov zo Sukkótu: Dajte, prosím, niekoľko bochníkov chleba ľuďom, ktorí idú za mnou, lebo sú vyčerpaní a ja prenasledujem midjánskych kráľov Zebacha a Calmunnu. 6 Sukkótske kniežatá mu odpovedali: Máš už azda Zebacha a Calmunnu vo svojej moci, aby sme tvojmu vojsku dali chlieb? 7 Gideón im povedal: Dobre, keď mi Hospodin vydá do rúk Zebacha a Calmunnu, zmlátim vaše telá tŕňmi z púšte a bodliakmi. 8 Odtiaľ odišiel hore do Penúelu a s tamojšími ľuďmi sa podobne zhováral. Aj oni mu však odpovedali ako muži zo Sukkótu. 9 Mužom z Penúelu tiež pohrozil: Keď sa víťazne vrátim, zrúcam túto baštu. 10 Zebach a Calmunna boli so svojím táborom v Karkóre, v ktorom bolo asi pätnásťtisíc mužov, čo zostali z celého vojska východných kmeňov. Padlo stodvadsaťtisíc mečom vyzbrojených mužov. 11 Gideón odišiel cestou kočovníkov východne od Nóbachu a Jogbehy a prepadol tábor práve vtedy, keď sa tábor cítil v bezpečí. 12 Zebach a Calmunna utiekli. On ich však prenasledoval, oboch midjánskych kráľov, Zebacha i Calmunnu, zajal a celý tábor rozohnal.
Skutky 13, 23 Z jeho potomstva dal Boh Izraelu podľa prisľúbenia Spasiteľa, Ježiša. 24 Pred jeho príchodom Ján hlásal celému izraelskému ľudu krst pokánia. 25 Keď Ján končil beh svojho života, hovoril: Ja nie som ten, za koho ma pokladáte. Ale hľa, po mne prichádza ten, ktorému nie som hoden ani sandále na nohách rozviazať. 26 Muži, bratia, synovia Abrahámovho rodu, i tí z vás, čo sa bojíte Boha! Nám bolo poslané slovo tejto spásy; 27 lebo obyvatelia Jeruzalema ani ich predstavení ho nepoznali. Tým, že ho odsúdili, naplnili výroky prorokov, ktoré sa čítajú každú sobotu. 28 Hoci na ňom nenašli nijakú vinu, za ktorú by si zaslúžil smrť, žiadali Piláta, aby ho dal zabiť. 29 Keď splnili všetko, čo bolo o ňom napísané, sňali ho z dreva a uložili do hrobu. 30 Lenže Boh ho vzkriesil z mŕtvych 31 a on sa viacero dní zjavoval tým, čo prišli spolu s ním z Galiley do Jeruzalema. Oni sú teraz jeho svedkami pred ľudom. 32 My vám zvestujeme, že prisľúbenie, ktoré dostali naši otcovia, 33 Boh splnil nám, ich deťom, keď vzkriesil Ježiša, ako je napísané v druhom žalme: Ty si môj syn, ja som ťa dnes splodil. 34 To, že ho vzkriesil z mŕtvych, a že sa už nikdy nevráti do porušenia, oznámil takto: Splním vám sväté a verné prísľuby dané Dávidovi. 35 Preto aj na inom mieste hovorí: Nedopustíš, aby tvoj svätý uvidel porušenie. 36 Dávid vo vlastnom pokolení poslušne splnil Boží zámer, zosnul, bol pripojený k svojim otcom a uvidel porušenie. 37 Ten však, ktorého Boh vzkriesil, neuvidel porušenie.
