Veľpieseň 1, ¹ Veľpieseň Šalamúna.² Kiežby ma vybozkával bozkami svojich úst! Veď tvoje nežnosti lepšie sú ako víno.³ Pre vôňu tvojich výborných olejov — tvoje meno je ako vzácny olej — preto ťa devy milujú.⁴ Tiahni ma za sebou, pobežme! Do svojich komnát ma voviedol kráľ. Budeme plesať a tešiť sa z teba, budeme spomínať na tvoje nežnosti viac ako na víno. Vskutku ťa milujú!⁵ Čierna som, no predsa pôvabná, dcéry jeruzalemské, ako stany Kedáru, ako stanové závesy kmeňa Šalma.⁶ Neobzerajte si ma, že som počerná, že ma slnko opálilo. Synovia mojej matky sa na mňa nahnevali a urobili ma strážkyňou vinice. Svoju vinicu som si však neustrážila.⁷ Prezraď mi, ty, čo ťa z tej duše milujem, kde budeš pásť, kde budeš cez obed odpočívať? Veď prečo mám prechádzať pri stádach tvojich druhov?⁸ Ak to azda nevieš, ty, najkrajšia zo žien, vydaj sa po stopách oviec, pas svoje kozliatka pri pastierskych kolibách.⁹ K svojej kobyle v záprahu faraónovom prirovnávam ťa, priateľka moja.¹⁰ Pôvabné sú tvoje líca s ozdobami i tvoja šija s perlovým náhrdelníkom.¹¹ Zhotovíme ti zlaté retiazky so striebornými guľôčkami.¹² Kým je kráľ na svojom ležadle, môj nard svoju vôňu vydáva.¹³ Milý môj je pre mňa myrhovým vrecúškom, čo mi leží medzi ňadrami.¹⁴ Milý môj je pre mňa hennovým strapcom v én-gedských viniciach.¹⁵ Ach, krásna si, priateľka moja, aká si krásna, tvoje oči sú ako holubice.¹⁶ Ach, krásny si, milý môj, a ľúbezný, aj naše lôžko je samá zeleň.¹⁷ Náš dom má krovy z cédrov, naše stropy sú z cyprusov.

Skutky apoštolov 28, ¹⁶ Keď sme prišli do Ríma, Pavlovi dovolili bývať v súkromí s vojakom, ktorý ho strážil.¹⁷ Po troch dňoch Pavol zvolal popredných Židov. Keď sa zišli, hovoril im: „Muži, bratia! Ja som neurobil nič ani proti ľudu, ani proti zvykom otcov, no v Jeruzaleme ma uväznili a vydali do rúk Rimanov, ¹⁸ ktorí ma na základe vyšetrovania chceli prepustiť, lebo nenašli na mne nijakú vinu hodnú smrti. ¹⁹ No Židia sa proti tomu postavili, a tak som bol donútený odvolať sa k cisárovi, ale nie preto, aby som z niečoho obžaloval svoj národ. ²⁰ Preto som vás teda zvolal, aby som sa s vami stretol a pozhováral. Veď túto reťaz nosím pre nádej Izraela.“ ²¹ No oni mu povedali: „My sme o tebe nedostali z Judska nijaký list ani sem neprišiel nikto z bratov, ktorý by o tebe povedal niečo zlé. ²² Ale radi si od teba vypočujeme, ako zmýšľaš, lebo o tejto sekte vieme, že jej všade odporujú.“ ²³ Určili mu teda deň a viacerí prišli k nemu ta, kde sa Pavol ubytoval. Od rána až do večera im vysvetľoval a vydával svedectvo o Božom kráľovstve a presviedčal ich o Ježišovi dôkazmi z Mojžišovho zákona a Prorokov. ²⁴ Niektorí sa dali presvedčiť tým, čo hovoril, iní však neverili. ²⁵ Keďže neboli jednomyseľní, rozišli sa, keď Pavol povedal tieto slová: „Duch Svätý dobre povedal vašim otcom ústami proroka Izaiáša:²⁶ Choď k tomuto ľudu a povedz: Budete len počúvať a počúvať, ale nepochopíte, budete len pozerať a pozerať, ale neuvidíte.²⁷ Lebo otupelo srdce tohto ľudu, ušami ťažko počuli, aj oči si zažmúrili, len aby očami nevideli a ušami nepočuli, aby srdcom nechápali a neobrátili sa, a ja ich neuzdravím. ²⁸ Nech je vám teda známe, že táto Božia spása je poslaná pohanom a oni budú počúvať.“³⁰ Pavol ostal celé dva roky vo svojom najatom byte a prijímal všetkých, ktorí k nemu prichádzali. ³¹ Hlásal Božie kráľovstvo a učil o Pánovi Ježišovi Kristovi s úplnou odvahou a bez prekážok.