Veľpieseň 7, ¹ Vráť sa, vráť sa, Šulamitka, vráť sa, vráť sa, nech ťa vidíme! Čo chcete na Šulamitke vidieť? Nuž jej tanec v táboroch!² Aké krásne sú tvoje kroky v sandáloch, kniežacia dcéra. Krivky tvojich bokov sú ako náhrdelník, dielo majstrovských rúk.³ Tvoje brucho je oblá nádoba, nech nechýba korenené víno! Tvoje lono je hromada pšenice, lemovaná ľaliami.⁴ Tvoje dve ňadrá sú ako dve mláďatá, gazelie dvojičky.⁵ Tvoj krk je ako veža zo slonoviny. Tvoje oči — rybníky v Chešbóne pri bráne Bat-Rabbím. Tvoj nos je ako libanonská veža, čo hľadí k Damasku.⁶ Tvoja hlava je na tebe ako Karmel a vrkoče tvojej hlavy ako purpur. Kráľ je uväznený v tvojich kučerách.⁷ Aká si krásna, aká ľúbezná, láska, pri rozkošiach.⁸ Vzrastom sa podobáš palme a ňadrami hroznovým strapcom.⁹ Povedal som: „Vyleziem na palmu, chytím sa jej konárov.“ Nech sú tvoje ňadrá ako hroznové strapce a vôňa tvojho dychu ako voňavé jablká.¹⁰ Tvoje podnebie je ako najlepšie víno, ktoré môjmu milému naozaj chutí a spôsobí, že aj pery spiacich prehovoria.¹¹ Ja patrím môjmu milému a on po mne túži!¹² Poď, milý môj, vyjdeme do poľa, spávať budeme v dedinách,¹³ včasráno vstaneme kvôli viniciam, pozrieme, či už vyháňa vinič, či sa už otvárajú kvety, či už kvitnú granátovníky. Tam ti chcem dať svoju lásku.¹⁴ Mandragory vydávajú vôňu, pri našich dverách sú všetky vzácne plody, nové i staré. Tebe som ich zachovala, milý môj.

Ev.Jána 2, ¹³ Blížila sa židovská Veľká noc a Ježiš vystúpil do Jeruzalema. ¹⁴ V chráme našiel tých, čo predávali dobytok, ovce a holuby, i peňazomencov, čo tam sedeli. ¹⁵ Urobil si z povrazov bič a všetkých vyhnal z chrámu, aj ovce a dobytok. Peňazomencom rozhádzal mince a poprevracal stoly ¹⁶ a tým, čo predávali holuby, povedal: „Odneste to odtiaľto! Nerobte tržnicu z domu môjho Otca!“ ¹⁷ Tu si jeho učeníci spomenuli, že je napísané: Horlivosť za tvoj dom ma stravuje. ¹⁸ Židia mu na to povedali: „Aké znamenie nám ukážeš, že to smieš robiť?“ ¹⁹ Ježiš im odpovedal: „Zbúrajte tento chrám a ja ho za tri dni postavím.“ ²⁰ Židia však hovorili: „Štyridsaťšesť rokov stavali tento chrám a ty ho postavíš za tri dni?“ ²¹ No on hovoril o chráme svojho tela. ²² Keď vstal z mŕtvych, jeho učeníci si spomenuli, že to hovoril, a uverili Písmu i slovu, ktoré Ježiš povedal.²³ Keď bol cez veľkonočné sviatky v Jeruzaleme, mnohí uverili v jeho meno, lebo videli znamenia, ktoré robil. ²⁴ Ježiš sa im však sám nezdôveroval, pretože on poznal všetkých ²⁵ a od nikoho nepotreboval svedectvo o ľuďoch. Sám totiž vedel, čo je v človeku.