Zachariáš 11, 1 Otvor, Libanon, svoje brány, nech oheň hltá tvoje cédre! 2 Plač, cyprus, lebo padol céder: tí, čo boli mocní, spustli. Bedákajte, duby Bášanu, lebo poľahol neprístupný les. 3 Počúvaj! Bedákajú pastieri, lebo spustla ich nádhera. Počuj, revú levíčatá, lebo spustla pýcha Jordána. 4 Takto hovorí Hospodin, môj Boh: Pas stádo určené na zabitie, 5 ktoré majitelia beztrestne zabíjajú. Jeho kupci po jednom hovoria: Nech je zvelebený Hospodin, zbohatol som. Jeho pastieri sa nad ním nezľutujú. 6 Ani ja sa už nezľutujem nad obyvateľmi krajiny — znie výrok Hospodina. Pozri, vydám každého človeka do ruky jeho blížneho a do ruky jeho kráľa. Rozdrvia krajinu, ale ja z ich ruky nikoho nevytrhnem. 7 Pásol som stádo určené na zabitie pre kupcov s ovcami. A vzal som dve palice: jednu som nazval Priazeň, druhej som dal meno Jednota, a tak som pásol stádo. 8 V jednom mesiaci som odstránil troch pastierov. Stratil som s nimi trpezlivosť a aj oni cítili voči mne znechutenie. 9 I povedal som: Nebudem vás pásť. Čo má zomrieť, nech zomrie; čo má zahynúť, nech zahynie, a tie, čo zostanú, nech si vzájomne obžierajú mäso. 10 Vzal som svoju palicu — Priazeň a zlomil som ju; tým som zrušil svoju zmluvu, ktorú som uzavrel so všetkými národmi. 11 V ten deň bola zrušená. Vtedy kupci s ovcami, čo ma pozorovali, spoznali, že je to slovo Hospodina. 12 Povedal som im: Ak uznáte za dobré, dajte mi moju mzdu, ak nie, nechajte tak! Odvážili mi teda mzdu: tridsať strieborných. 13 Hospodin mi povedal: Hoď ju do pokladnice! — tú cennú mzdu, ktorou ma ocenili. Vzal som teda tridsať strieborných a hodil som ich do pokladnice v Hospodinovom dome. 14 Potom som zlomil druhú palicu — Jednota, a tým som zrušil bratstvo medzi Júdom a Izraelom. 15 I riekol mi Hospodin: Ešte raz si vezmi výstroj hlúpeho pastiera! 16 Hľaď, ja vzbudím v krajine pastiera, čo sa neobzrie o tie, čo hynú; nebude hľadať tie, čo sa stratili, nebude hojiť poranené a nebude sa starať o zdravé. Z tučných bude jesť mäso a postŕha im paprčky. 17 Beda hlúpemu pastierovi, čo opúšťa stádo; meč proti jeho ramenu a proti jeho pravému oku. Jeho rameno úplne vyschne a jeho pravé oko celkom vyhasne.
Ján 13, 1 Bolo pred sviatkami Veľkej noci. Pretože Ježiš vedel, že prišla jeho hodina, aby odišiel z tohto sveta k Otcovi, a preto, že miloval svojich, ktorí boli na svete, preukázal im dokonalú lásku. 2 Pri večeri, po tom, čo diabol vnukol do srdca Judášovi, synovi Šimona Iškariotského, myšlienku o tom, aby ho zradil, 3 Ježiš, vedomý si toho, že Otec mu dal všetko do rúk a že od Boha vyšiel a k Bohu odchádza, 4 vstal od večere, odložil si vrchný odev, vzal si zásteru a opásal sa. 5 Potom nalial do umývadla vodu a začal umývať učeníkom nohy a utierať ich zásterou, ktorou bol opásaný. 6 Tak prišiel k Šimonovi Petrovi. Ten mu povedal: Pane, ty mi chceš umývať nohy? 7 Ježiš mu odpovedal: Čo ja robím, to ty teraz nechápeš, ale neskôr pochopíš. 8 Peter mu povedal: Nikdy mi nebudeš umývať nohy! Ježiš mu odpovedal: Ak ťa neumyjem, nebudeš mať so mnou podiel. 9 Šimon Peter mu povedal: Pane, teda nielen nohy, ale aj ruky a hlavu! 10 Ježiš mu odpovedal: Ten, kto sa okúpal, nepotrebuje sa už umývať, iba ak nohy; inak je celý čistý. Aj vy ste čistí, ale nie všetci. 11 Vedel totiž, kto ho zradí, preto povedal: Nie všetci ste čistí.
