Žalm 107, 1 Ďakujte Hospodinovi, lebo je dobrý, lebo jeho milosrdenstvo trvá naveky.
2 Takto nech hovoria tí, ktorých Hospodin vykúpil, ktorých vykúpil z ruky protivníka
3 a zhromaždil ich z krajín západu a východu, severu a juhu.
4 Blúdili pustatinou a po púšti, nenašli cestu k obývanému mestu.
5 Bývali hladní a smädní, klesali na duchu.
6 Vo svojom súžení volali k Hospodinovi a on ich vytrhol z úzkostí.
7 Viedol ich priamou cestou, aby prišli k obývanému mestu.
8 Nech ďakujú Hospodinovi za jeho milosť, za jeho divy s ľuďmi,
9 lebo smädných napojil a hladných nasýtil dobrotami.
10 Tým, čo sedeli v tme a temnote spútaní biedou a okovami,
11 pretože sa vzpierali Božím výrokom a pohŕdali radou Najvyššieho,
12 pokoril ich srdce utrpením. Potkli sa a nemali pomocníka.
13 Vo svojom súžení volali k Hospodinovi a on ich zachránil z úzkostí,
14 vyviedol ich z tmy a temnoty a roztrhol im putá.
15 Nech ďakujú Hospodinovi za jeho milosť, za jeho divy s ľuďmi,
16 lebo rozlámal bronzové dvere a preťal železné závory.
17 Hlupáci pre svoje hriešne cesty a pre svoje viny trpeli.
18 Všetok pokrm sa im z duše sprotivil a priblížili sa k bránam smrti.
19 Vo svojom súžení volali k Hospodinovi a on ich zachránil z úzkostí.
20 Poslal svoje slovo a uzdravil ich a z hrobu ich vyslobodil.
21 Nech ďakujú Hospodinovi za jeho milosť, za jeho divy s ľuďmi.
22 Nech prinášajú obety vďaky a jeho skutky rozhlasujú s plesaním.
23 Tí, čo zišli k moru na lode a slúžia na šírych vodách,
24 videli Hospodinove diela a jeho divy v hlbine.
25 Na jeho slovo nastala víchrica a zdvihla morské vlny.
26 Vznášali sa k nebu, klesali do hlbín, duša sa im chvela v nebezpečenstve.
27 Tackali sa a motali ako opilec, všetka ich múdrosť bola v koncoch.
28 Vo svojom súžení volali k Hospodinovi a on ich vyviedol z úzkostí.
29 Víchricu zmenil na vánok, vlny sa utíšili.
30 Potešili sa, že všetko stíchlo, a on ich priviedol do vytúženého prístavu.
31 Nech ďakujú Hospodinovi za jeho milosť, za jeho divy s ľuďmi.
32 Nech ho vyvyšujú v zhromaždení ľudu, nech ho chvália v rade starších.
33 On premieňa rieky na púšť a vodné žriedla na vyprahnutú zem,
34 úrodnú zem na soľnú púšť pre zlobu jej obyvateľov.
35 On premieňa púšť na jazerá a vyprahnutú zem na vodné žriedla.
36 Tam usadil hladných a oni založili mesto na obývanie.
37 Obsiali polia, vysadili vinice a pozberali hojnú úrodu.
38 Požehnal ich a veľmi sa rozmnožili. Nedopustil, aby im z dobytka ubudlo.
39 Potom sa však ich počet zmenšil, hrbili sa pod útlakom, nešťastím a súžením.
40 On vylial opovrhnutie na kniežatá a nechal ich blúdiť sem a ta.
41 Chudobného sa však ujal, jeho rody rozmnožil ako stádo.
42 Uvidia to úprimní, potešia sa a každej neprávosti sa zavrú ústa.
43 Kto je múdry, nech si to zapamätá; nech si všíma milostivé skutky Hospodina!
Ján 13, 1 Bolo pred sviatkami Veľkej noci. Pretože Ježiš vedel, že prišla jeho hodina, aby odišiel z tohto sveta k Otcovi, a preto, že miloval svojich, ktorí boli na svete, preukázal im dokonalú lásku. 2 Pri večeri, po tom, čo diabol vnukol do srdca Judášovi, synovi Šimona Iškariotského, myšlienku o tom, aby ho zradil, 3 Ježiš, vedomý si toho, že Otec mu dal všetko do rúk a že od Boha vyšiel a k Bohu odchádza, 4 vstal od večere, odložil si vrchný odev, vzal si zásteru a opásal sa. 5 Potom nalial do umývadla vodu a začal umývať učeníkom nohy a utierať ich zásterou, ktorou bol opásaný. 6 Tak prišiel k Šimonovi Petrovi. Ten mu povedal: Pane, ty mi chceš umývať nohy? 7 Ježiš mu odpovedal: Čo ja robím, to ty teraz nechápeš, ale neskôr pochopíš. 8 Peter mu povedal: Nikdy mi nebudeš umývať nohy! Ježiš mu odpovedal: Ak ťa neumyjem, nebudeš mať so mnou podiel. 9 Šimon Peter mu povedal: Pane, teda nielen nohy, ale aj ruky a hlavu! 10 Ježiš mu odpovedal: Ten, kto sa okúpal, nepotrebuje sa už umývať, iba ak nohy; inak je celý čistý. Aj vy ste čistí, ale nie všetci. 11 Vedel totiž, kto ho zradí, preto povedal: Nie všetci ste čistí.
