Pri babylonských riekach, tam sme sedávali a plakávali, keď sme spomínali na Sion. Tam sme na vŕby vešali svoje citary. Tí, čo nás ta odvliekli, žiadali, aby sme im zaspievali; radostný spev chceli tí, čo nás sužovali: „Zaspievajte nám sionské piesne!“ Ako by sme mohli spievať pieseň Hospodina v cudzej krajine? Keby som zabudol na teba, Jeruzalem, nech sa zabudne na moju pravicu! Nech sa mi jazyk prilepí na podnebie, ak sa nerozpamätám na teba, ak mi Jeruzalem nebude vrcholom radosti. Pripomeň, Hospodin, synom Edómu deň Jeruzalema, keď volali: „Zbúrajte, zbúrajte ho do základov!“ Dcéra Babylonu, ty ničiteľka, blažený, kto ti primerane odplatí, čo si nám spôsobila! Blažený, kto tvoje deti pochytá a roztrieska o skalu.

Ján 19,Pretože bol prípravný deň, Židia požiadali Piláta, aby dal ukrižovaným polámať nohy a sňať ich, aby ich telá nezostali na kríži v sobotu, lebo na tú sobotu pripadal veľký sviatok. Prišli teda vojaci a polámali nohy prvému i druhému, čo boli s ním ukrižovaní. Keď však prišli k Ježišovi a videli, že je už mŕtvy, nepolámali mu nohy, ale jeden z vojakov mu prebodol kopijou bok, odkiaľ hneď vyšla krv a voda. Ten, čo to videl, vydal o tom svedectvo a jeho svedectvo je pravdivé. On vie, že hovorí pravdu — aby ste aj vy verili. Stalo sa to preto, aby sa splnilo Písmo: Kosť mu nebude zlomená. A zasa inde Písmo hovorí: Uvidia, koho prebodli. Potom Jozef z Arimatie, ktorý bol Ježišovým učeníkom — ale tajným zo strachu pred Židmi —, požiadal Piláta, aby mu dovolil sňať Ježišovo telo. Pilát dovolil. Šiel teda a sňal jeho telo. Prišiel aj Nikodém, ten, čo prvý raz navštívil Ježiša v noci, a priniesol asi sto libier myrhy zmiešanej s aloou. Vzali Ježišovo telo a zavinuli ho aj s voňavými látkami do plachiet, ako je u Židov zvykom pochovávať. Na mieste, kde ho ukrižovali, bola záhrada a v záhrade nový hrob, v ktorom ešte nikto neležal. Tam teda uložili Ježiša, lebo bol prípravný deň Židov a hrob bol blízko.