Žalmy 17, 1 Dávidova modlitba. Vypočuj, Hospodin, spravodlivú žiadosť, venuj pozornosť môjmu volaniu! Nakloň sluch k mojej modlitbe plynúcej z perí, čo neklamú.
2 Ty sám rozhodni o mne, tvoje oči vidia, čo je správne.
3 Skúmaš mi srdce, pozoruješ ma v noci, skúšaš ma a nijakú neprávosť si nenašiel, ani úmysel, ktorý by prešiel cez pery.
4 Podľa slova tvojich úst o ľudských činoch vyhýbal som sa chodníkom násilníka.
5 Kráčal som v tvojich šľapajach, nohy sa mi nepošmykli.
6 K tebe volám, Bože, lebo mi odpovieš, nakloň mi svoje ucho, počuj, čo hovorím.
7 Ukáž divy svojho milosrdenstva, ty, ktorý pravicou svojou zachraňuješ všetkých, čo sa pred nepriateľmi k tebe utiekajú.
8 Chráň ma ako zrenicu oka! Skry ma v tôni svojich krídel
9 pred bezbožníkmi, ktorí chcú na mne spáchať násilie, pred úhlavnými nepriateľmi, čo ma zúrivo obkľučujú.
10 Srdce im obrástlo tukom, ich ústa hovoria povýšene.
11 Sledujú ma, už ma obkľučujú, upierajú na mňa oči, aby ma zrazili k zemi,
12 ako lev, keď chce roztrhať korisť, ako levíča, ktoré striehne v úkryte.
13 Povstaň, Hospodin, predíď ho a zraz! Svojím mečom ma zachráň pred bezbožníkom
14 a svojou rukou, Hospodin, z moci ľudí, ktorých údelom je len tento život. Naplň im brucho zo zásob svojich a nasýť ich synov; zvyšok nechajú svojim deťom.
15 Ja však v spravodlivosti uzriem tvoju tvár, keď sa prebudím, nasýtim sa tvojím obrazom

Matúš 12, 9 Keď odtiaľ odišiel, prišiel do ich synagógy. 10 Tam bol človek, ktorý mal vyschnutú ruku. Opýtali sa Ježiša: Je dovolené v sobotu uzdravovať? To preto, aby ho mohli obžalovať. 11 On im povedal: Nájde sa medzi vami človek, ktorý má jedinú ovcu, a tá by mu v sobotu spadla do jamy, a on by ju nechytil a nevytiahol? 12 A o koľko je človek cennejší ako ovca! Preto v sobotu je dovolené dobre robiť. 13 Nato povedal tomu človeku: Vystri ruku! Vystrel ju teda a bola zasa zdravá ako tá druhá. 14 Farizeji však vyšli von a radili sa o ňom, ako ho zahubiť.15 Keď sa Ježiš o tom dozvedel, odišiel odtiaľ. Mnohí išli za ním a on všetkých uzdravil. 16 Prísne im však prikázal, aby o ňom verejne nehovorili. 17 To preto, aby sa splnilo, čo bolo povedané ústami proroka Izaiáša: 18 Hľa, môj služobník, ktorého som si vyvolil, môj milovaný, v ktorom mám zaľúbenie. Na neho vložím svojho Ducha a on oznámi právo národom. 19 Nebude sa škriepiť, ani kričať, na uliciach nikto nepočuje jeho hlas. 20 Nalomenú trstinu nedolomí a tlejúci knôt nedohasí, kým nedopomôže právu k víťazstvu. 21 V jeho menobudú dúfať národy.