Žalmy 2, 1 Prečo sa búria národy a ľudia vymýšľajú daromnosti?
2 Spolčujú sa pozemskí králi, vládcovia sa spolu radia proti Hospodinovi a jeho pomazanému:
3 Roztrhnime putá a odhoďme ich povrazy!
4 Ten, ktorý tróni na nebesiach, smeje sa, Pán sa im vysmieva.
5 Vtedy v hneve prehovorí, svojou prchkosťou ich vyľaká:
6 Ja som ustanovil svojho kráľa na Sione, na svojom svätom vrchu.
7 Oznamujem rozhodnutie Hospodina. Povedal mi: Ty si môj syn, ja som ťa dnes splodil.
8 Požiadaj ma a dám ti národy ako dedičstvo, končiny zeme do vlastníctva.
9 Rozbiješ ich železným prútom, roztlčieš ako hlinenú nádobu.
10 Králi, buďte teda rozumní, sudcovia zeme, dajte sa poučiť!
11 S bázňou slúžte Hospodinovi! Jasajte s chvením!
12 Bozkávajte syna, aby sa nerozhneval a nezahynuli ste na ceste, lebo jeho hnev veľmi ľahko vzplanie. Blahoslavení sú všetci, čo sa k nemu utiekajú.

Matúš 8, 18 Keď Ježiš videl zástup okolo seba, rozkázal preplaviť sa na druhý breh. 19 Tu prišiel nejaký zákonník a povedal mu: Učiteľ, pôjdem za tebou všade, kam sa len obrátiš. 20 Ježiš mu však odpovedal: Líšky majú svoje nory a nebeské vtáky hniezda, Syn človeka však nemá kde hlavu skloniť. 21 Iný z jeho učeníkov mu povedal: Pane, dovoľ mi najprv odísť a pochovať si otca. 22 Ježiš mu však povedal: Nasleduj ma, a nechaj mŕtvym pochovávať svojich mŕtvych.