Žalmy 25, 1 Dávidov. (álef) Na teba čakám, Hospodin, k tebe pozdvihujem dušu, môj Bože. (bét)
2 V teba som dúfal, nech nie som zahanbený, nech moji nepriatelia nejasajú nado mnou. (gimel)
3 Nebudú zahanbení ani tí, čo čakajú na teba. Zahanbení budú tí, čo sa pre nič za nič dopúšťajú nevery. (dálet)
4 Hospodin, daj mi poznať svoje cesty! Nauč ma kráčať po tvojich chodníkoch! (hé)
5 Veď ma svojou pravdou a vyučuj ma, lebo ty si Boh mojej spásy, na teba čakám deň čo deň. (váv)
6 Pamätaj, Hospodin, na svoje zľutovanie a milosť, ktoré trvajú od vekov. (zajin)
7 Na hriechy mojej mladosti a na moju odbojnosť nespomínaj! Pamätaj na mňa svojou milosťou, lebo si dobrotivý, Hospodin. (chét)
8 Hospodin je dobrý a úprimný, preto učí hriešnikov svojej ceste. (tét)
9 Vedie pokorných podľa práva, učí pokorných svojej ceste. (jod)
10 Všetky chodníky Hospodina sú milosrdenstvo a vernosť pre tých, čo zachovávajú jeho zmluvu a rozhodnutia. (kaf)
11 Pre svoje meno, Hospodin, odpusť mi vinu, lebo je veľká. (lámed)
12 Kto je ten človek, ktorý sa bojí Hospodina? Ukáže mu cestu, ktorú si má vybrať. (mém)
13 Pokojne bude spávať a jeho potomstvo zdedí krajinu. (nún)
14 Hospodin je priateľ tých, čo sa ho boja, a oboznamuje ich so svojou zmluvou. (sámek)
15 Stále upieram oči na Hospodina, lebo on mi vyslobodzuje nohy z osídel. (ajin)
16 Obráť sa ku mne a zmiluj sa nado mnou, lebo som osamelý a biedny. (pé)
17 Útrapy môjho srdca sa rozmnožili. Vyveď ma z mojich úzkostí! (cádé)
18 Pozri sa na moju biedu a trápenie! Sním zo mňa všetky hriechy! (réš)
19 Pozri, koľko mám nepriateľov! Ukrutne ma nenávidia. (šín)
20 Ochraňuj mi život a vysloboď ma! Nech sa nemusím hanbiť, že sa utiekam k tebe. (táv)
21 Bezúhonnosť a statočnosť ma ochraňujú, lebo dúfam v teba.
22 Bože, vykúp Izrael zo všetkých jeho útrap!

Matúš 13, 36 Vtedy rozpustil zástupy a vošiel do domu. Tam prišli za ním jeho učeníci a prosili ho: Vysvetli nám podobenstvo o kúkoli na poli. 37 On im odpovedal: Ten, kto seje dobré semeno, je Syn človeka 38 a pole je svet. Dobré semeno sú synovia kráľovstva, kúkoľ sú synovia Zlého, 39 nepriateľ, čo ho nasial, je diabol, žatva je koniec sveta a ženci sú anjeli. 40 Ako teda zbierajú kúkoľ a pália v ohni, tak bude na konci sveta. 41 Syn človeka pošle svojich anjelov, a tí vyzbierajú z jeho kráľovstva všetky pohoršenia i tých, čo páchajú neprávosť, 42 a hodia ich do ohnivej pece. Tam bude plač a škrípanie zubami. 43 Vtedy spravodliví zažiaria ako slnko v kráľovstve svojho Otca. Kto má uši, nech počuje!