Žalmy 30, 1 Žalm. Pieseň pri posviacke chrámu. Dávidov.
2 Hospodin, chválim ťa, lebo si ma zachránil. Nedovolil si, aby moji nepriatelia jasali nado mnou.
3 Hospodin, môj Bože, volal som k tebe o pomoc a uzdravil si ma.
4 Hospodin, vyviedol si ma z ríše mŕtvych. Zachoval si ma pri živote, aby som nezostúpil do hrobu.
5 Oslavujte Hospodina hudbou, vy, jeho zbožní, chváľte jeho svätú pamiatku!
6 Jeho hnev trvá chvíľku, jeho milosť však po celý život. Plač môže trvať do noci, s ránom však prichádza plesanie.
7 Keď som bol v bezpečí, povedal som si: Nikdy sa nezachvejem.
8 Hospodin, tvoja priazeň ma pozdvihla na pevný vrch. Zmocnil sa ma strach, keď si skryl svoju tvár.
9 Hospodin, volám k tebe. Úpenlivo prosím svojho Pána o milosť:
10 Čo by si mal z môjho života, keby som zostúpil do hrobu? Chválil by ťa prach? Oznámil by tvoju vernosť?
11 Počúvaj, Hospodin! Zmiluj sa nado mnou! Hospodin, pomôž mi!
12 Môj nárek si zmenil na tanec. Vyzliekol si mi smútočný šat a odel si ma radosťou,
13 aby nikdy neutíchla oslavná pieseň pre teba. Hospodin, môj Bože, navždy ťa chcem velebiť.

Matúš 14, 22 Nato hneď prikázal učeníkom nastúpiť na loď a ísť pred ním na druhú stranu, kým nerozpustí zástupy. 23 Keď rozpustil zástupy, vystúpil na vrch do samoty modliť sa. Keď sa zvečerilo, bol tam sám. 24 Loď bola vzdialená od brehu už mnoho stadií a zmietali ňou vlny, pretože vietor fúkal proti nim. 25 Počas štvrtej nočnej stráže prišiel k nim Ježiš, kráčajúc po mori. 26 Keď ho učeníci videli kráčať po mori, prestrašení hovorili: To je prízrak! A od strachu kričali. 27 Ale Ježiš sa im hneď ozval: Vzmužte sa! Ja som to! Nebojte sa! 28 Peter mu odpovedal: Pane, ak si to ty, rozkáž mi, aby som prišiel k tebe po vode! 29 On povedal: Poď! Peter vystúpil z lode, kráčal po vode a šiel k Ježišovi. 30 Ale keď videl, že vietor je silný, zľakol sa, začal sa topiť a kričal: Pane, zachráň ma! 31 Ježiš hneď vystrel ruku, chytil ho a povedal mu: Maloverný, prečo si pochyboval? 32 Len čo vstúpili na loď, vietor utíchol. 33 Tí, čo boli na lodi, klaňali sa mu a hovorili: Naozaj si Boží Syn. 34 Keď sa preplavili na druhý breh, zakotvili pri Genezarete. 35 Obyvatelia toho kraja ho spoznali a rozchýrili to po celom okolí. Nato k nemu prinášali všetkých chorých. 36 Prosili ho, aby sa smeli dotknúť aspoň obruby jeho rúcha. Tí, čo sa ho dotkli, ozdraveli.