Žalmy 41, ¹ Zbojmajstrovi. Dávidov žalm.² Blahoslavený, kto myslí na bedára. Hospodin ho zachráni v deň nešťastia. ³ Hospodin ho ochráni a zachová ho nažive, bude blahoslavený na zemi. Nevydá ho pažravosti nepriateľov. ⁴ Hospodin ho posilní na lôžku chorých a celkom ho zbaví choroby. ⁵ Povedal som: „Hospodin, zmiluj sa nado mnou! Uzdrav ma! Zhrešil som proti tebe.“ ⁶ Moji nepriatelia o mne zlomyseľne hovoria: „Kedyže už zomrie? Kedy zanikne jeho meno?“ ⁷ Keď ma niekto navštívi, hovorí prázdne reči, hromadí zlobu, vyjde von a ohovára ma. ⁸ Všetci, čo ma nenávidia, spolu si o mne šuškajú a zamýšľajú zlo proti mne. ⁹ „Doľahla naňho zlá choroba; kto takto uľahol, už nevstane.“ ¹⁰ Ba aj môj priateľ, ktorému som dôveroval, čo jedával môj chlieb, sa odo mňa odvrátil. ¹¹ Ty však, Hospodin, zmiluj sa nado mnou, pomôž mi vstať, aby som sa im odplatil. ¹² Podľa toho poznám, že ma máš rád, keď môj nepriateľ nebude nado mnou jasať. ¹³ Ty sa ma ujmeš, lebo som bezúhonný, postavíš ma navždy pred seba. ¹⁴ Nech je zvelebený Hospodin, Boh Izraela, od vekov až naveky. Amen. Amen.

Matúš 17, ²² Keď sa zišli v Galilei, povedal im Ježiš: „Syn človeka bude vydaný do rúk ľudí, ²³ zabijú ho, ale tretieho dňa vstane.“ A oni sa veľmi zarmútili.²⁴ Keď prišli do Kafarnauma, pristúpili k Petrovi vyberači chrámovej dane a povedali: „A či váš učiteľ neplatí chrámovú daň?“ ²⁵ „Ale áno,“ odpovedal. Keď vošiel do domu, predišiel ho Ježiš otázkou: „Čo myslíš, Šimon: Od koho vyberajú pozemskí králi clo alebo daň — od svojich synov, alebo od cudzích?“ ²⁶ Keď odpovedal, že od cudzích, povedal mu Ježiš: „Synovia sú teda oslobodení. ²⁷ Ale aby sme ich nepohoršili, choď k moru a hoď udicu. Prvú rybu, ktorá sa chytí, vezmi, otvor jej ústa, a nájdeš tam peniaz. Ten vezmi a daj im ho za mňa a za seba.“