Žalmy 45, ¹ Zbormajstrovi. Na nápev: „Ľalie.“ Poučný žalm Korachovcov. Pieseň lásky.² Srdce mi prekypuje krásnymi slovami, prednesiem svoje verše kráľovi. Môj jazyk je ako pero zručného pisára. ³ Ty si najkrajší z ľudských synov, z tvojich pier plynie milota. Preto ťa Boh požehnal naveky. ⁴ Hrdina, pripáš si na bedrá meč, velebu a dôstojnosť! ⁵ Nech sa ti vydarí cesta, nasadni do voza. Bojuj za pravdu a zneváženú spravodlivosť! Nech ťa tvoja pravica učí úžasným skutkom. ⁶ Tvoje ostré šípy zasiahnu srdcia nepriateľov kráľa, národy sa ti poddajú. ⁷ Tvoj trón je trón od Boha na večné veky a žezlo tvojho kráľovstva je žezlom práva. ⁸ Miluješ spravodlivosť a nenávidíš bezbožnosť, preto ťa hojnejšie pomazal Boh, tvoj Boh, olejom radosti ako tvojich druhov. ⁹ Každé tvoje rúcho vonia myrhou, od aloy a kasie. Z palácov zdobených slonovinou ťa rozveseľuje hudba strún. ¹⁰ Kráľovské dcéry sú medzi tvojimi vyvolenými, po tvojej pravici je kráľovná ozdobená zlatom z Ofíru. ¹¹ Počúvaj, dcéra, dávaj pozor a zbystri sluch, zabudni na svoj ľud a na otcovský dom! ¹² Sám kráľ zatúžil po tvojej kráse. On je tvoj pán, skloň sa pred ním. ¹³ Dcéry z Týru ti prinesú dary, poprední z ľudu budú sa uchádzať o tvoju priazeň. ¹⁴ Kráľovská dcéra v paláci je samá nádhera, jej rúcho je pretkávané zlatom. ¹⁵ V pestrých šatách ju uvádzajú ku kráľovi; za ňou ti privedú panny, jej družice. ¹⁶ Sprevádza ich radostný jasot; tak vstúpia do kráľovského paláca. ¹⁷ Namiesto otcov budeš mať synov, ustanovíš ich za kniežatá po celej krajine. ¹⁸ Tvoje meno budem pripomínať všetkým pokoleniam. Preto ťa národy budú oslavovať na večné veky.

Matúš 18, ²¹ Vtedy pristúpil k nemu Peter a povedal: „Pane, keď sa brat prehreší proti mne, koľkokrát mu mám odpustiť? Či až sedem ráz?“ ²² Ježiš mu odpovedal: „Hovorím ti, nie sedem ráz, ale až sedemdesiatkrát sedem. ²³ Preto sa nebeské kráľovstvo podobá kráľovi, ktorý chcel účtovať so svojimi sluhami. ²⁴ Keď začal účtovať, priviedli mu jedného, ktorý mu bol dlžný desaťtisíc talentov. ²⁵ Pretože mu ich nemohol vrátiť, pán rozkázal predať jeho, jeho ženu, deti i všetko čo mal, a dlh splatiť. ²⁶ Tu mu sluha padol k nohám a na kolenách ho prosil: ‚Pozhovej mi a všetko ti vrátim.‘ ²⁷ Pán sa nad sluhom zľutoval, prepustil ho a dlh mu odpustil. ²⁸ Len čo ten sluha odišiel, stretol jedného zo svojich spolusluhov, ktorý mu bol dlžný sto denárov. Chytil ho, škrtil a volal: ‚Vráť, čo si dlžný!‘ ²⁹ Spolusluha mu padol k nohám a prosil ho: ‚Pozhovej mi a vrátim ti.‘ ³⁰ Ten však nechcel, ale odišiel a uvrhol ho do väzenia, kým mu nesplatí dlžobu. ³¹ Keď jeho spolusluhovia videli, čo sa stalo, veľmi sa zarmútili. Išli a oznámili svojmu pánovi všetko, čo sa stalo. ³² Tu si ho pán zavolal a povedal mu: ‚Ty zlý sluha, odpustil som ti celý dlh, pretože si ma prosil. ³³ Nemal si sa teda aj ty zľutovať nad svojím spolusluhom, ako som sa ja zľutoval nad tebou?‘ ³⁴ Jeho pán sa rozhneval a vydal ho mučiteľom, dokiaľ nesplatí celú dlžobu. ³⁵ Tak aj môj nebeský Otec urobí vám, ak neodpustíte každý zo srdca svojmu bratovi.“