Žalmy 50, ¹ Asáfov žalm. Boh, Boh Hospodin, hovorí a oslovuje zem od východu slnka až po jeho západ.² Zo Siona, z dokonalej krásy skvie sa Boh. ³ Náš Boh prichádza a nemlčí. Pred ním pustoší oheň a vôkol neho zúri búrka. ⁴ Zhora volá na nebo a zem, chce súdiť svoj ľud. ⁵ Zhromaždite mi mojich zbožných, čo so mnou uzavreli zmluvu pri obete. ⁶ Nebesia hlásajú jeho spravodlivosť, lebo Boh sám je sudcom.— Sela — ⁷ „Počúvaj, ľud môj, chcem prehovoriť, chcem svedčiť proti tebe, Izrael! Ja som Boh, tvoj Boh. ⁸ Nekarhám ťa pre tvoje obety, veď stále sú tvoje spaľované obety predo mnou. ⁹ Nevezmem býčka z tvojho domu ani capy z tvojich košiarov, ¹⁰ lebo moja je všetka lesná zver a na vrchoch dobytka na tisíce. ¹¹ Poznám všetko vtáctvo hôr, moje je všetko, čo sa hýbe na poliach. ¹² Ak by som bol hladný, nepovedal by som to tebe, veď môj je svet so všetkým, čo je v ňom. ¹³ Či jedávam mäso býkov a pijem krv capov? ¹⁴ Prines Bohu obetu vďaky a splň Najvyššiemu svoje sľuby! ¹⁵ Vzývaj ma v deň súženia, ja ťa zachránim a ty mi vzdáš úctu.“ ¹⁶ Bezbožnému však Boh hovorí: „Ako to, že odriekaš moje ustanovenia a berieš do úst moju zmluvu, ¹⁷ ale nenávidíš napomenutie a odmietaš moje slová?! ¹⁸ Keď vidíš zlodeja, spriahaš sa s ním a s cudzoložníkmi sa spolčuješ. ¹⁹ Ústa prepožičiavaš na zlé a tvoj jazyk snuje klamstvo. ²⁰ Vysedávaš a ohováraš svojho brata, syna vlastnej matky hanobíš. ²¹ Toto stváraš, a ja mám mlčať? Myslíš si, že som ako ty? Obviňujem ťa a vyčítam ti to. ²² Pochopte to vy, čo zabúdate na Boha, aby som vás nemusel roztrhať a nik by vás nezachránil. ²³ Kto prinesie obetu vďaky, ten ma ctí. Kto sa pridŕža správnej cesty, tomu ukážem Božiu záchranu.“

Matúš 20, ¹ Lebo nebeské kráľovstvo sa podobá hospodárovi, ktorý vyšiel na úsvite najať si robotníkov do vinice. ² Dohodol sa s robotníkmi za denár na deň a poslal ich do svojej vinice. ³ Keď vyšiel okolo tretej hodiny, videl iných postávať na námestí ⁴ a povedal im: ‚Choďte aj vy do mojej vinice a dám vám, čo bude spravodlivé.‘ ⁵ A oni šli. Znova vyšiel okolo šiestej a deviatej hodine a urobil tak isto. ⁶ Keď vyšiel okolo jedenástej a našiel iných postávať, povedal im: ‚Čo tu stojíte celý deň a zaháľate?‘ ⁷ Povedali mu: ‚Keď nás nikto nenajal!‘ Hovorí im: ‚Choďte aj vy do vinice.‘⁸ Keď sa zvečerilo, povedal majiteľ vinice svojmu správcovi: ‚Zavolaj robotníkov a vyplať im mzdu, všetkým od posledných až po prvých!‘ ⁹ Keď prišli tí, čo boli najatí o jedenástej hodine, dostali po denári. ¹⁰ Tí, čo prišli prví, mysleli si, že dostanú viac. No aj oni dostali po denári. ¹¹ Vzali ho, ale reptali proti hospodárovi: ¹² ‚Títo poslední pracovali jedinú hodinu, ale ty si ich postavil na roveň nám, čo sme znášali bremeno a horúčavu dňa.‘ ¹³ On však povedal jednému z nich: ‚Priateľu, nekrivdím ti! Nedohodol si sa so mnou za denár? ¹⁴ Vezmi, čo je tvoje, a choď! Ja však chcem tomuto poslednému dať toľko, koľko tebe. ¹⁵ Nemám azda právo urobiť so svojím, čo chcem? Alebo zazeráš na mňa, že som dobrý?‘ ¹⁶ Tak budú poslední prví a prví poslední.“