Žalmy 58, 1 Zbormajstrovi na nápev: „Nezahub!“ Pamätný Dávidov zápis.2 Naozaj hovoríte spravodlivo, mocipáni? A súdite podľa práva, ľudskí synovia? 3 Naopak, v srdci vymýšľate neprávosť, rukami razíte cestu násiliu v krajine. 4 Odcudzili sa bezbožníci, blúdia od narodenia, od lona matky klamú. 5 Majú v sebe jed ako hady. Sú ako hluchá zmija, ktorá si zapcháva uši, 6 aby nepočula hlas zaklínača, čarodejníka skúseného v zaklínaní. 7 Bože, zuby im povyrážaj z úst! Polám chrup levíčatám, Hospodin! 8 Nech sa stratia ako rozliata voda! Keď namieria, nech sa im šípy otupia! 9 Nech sú ako slimák v rozklade, ako potratený plod, čo neuzrel svit slnka! 10 Skôr než sa na burine stačia rozrásť tŕne, sviežej či uschnutej, nech ich zmetie víchor! 11 Poteší sa spravodlivý, keď uvidí pomstu, zmočí si nohy v krvi bezbožníka. 12 Ľudia povedia: „Predsa má odmenu spravodlivý. Predsa jestvuje Boh, čo súdi na zemi.“
Matúš 21, 33 Počujte iné podobenstvo! Istý hospodár vysadil vinicu, ohradil ju plotom, vykopal v nej lis a postavil vežu. Potom ju prenajal vinohradníkom a odcestoval. 34 Keď sa priblížil čas oberačky, poslal k vinohradníkom svojich sluhov, aby prevzali úrodu. 35 Vinohradníci však pochytali jeho sluhov, jedného zbili, druhého zabili a ďalšieho ukameňovali. 36 Opäť vyslal iných sluhov, viac ako predtým, ale urobili im to isté. 37 Napokon k nim poslal svojho syna, pretože si myslel: ‚Iste budú mať k môjmu synovi úctu.‘ 38 Pri pohľade na syna si však vinohradníci povedali: ‚Toto je dedič. Poďte, zabime ho a jeho dedičstvo bude naše!‘ 39 I chytili ho, vyhodili von z vinice a zabili ho. 40 Keď potom príde majiteľ vinice, čo urobí tým vinohradníkom?“ 41 Povedali mu: „Zlých bez milosti zahubí a vinicu prenajme iným vinohradníkom, ktorí mu budú načas odovzdávať úrodu.“ 42 Ježiš im povedal: „Nikdy ste nečítali v Písmach: Kameň, ktorý stavitelia zavrhli, stal sa uholným kameňom. Pán to urobil, je to obdivuhodné v našich očiach? 43 Preto vám hovorím, že vám bude odňaté Božie kráľovstvo a bude dané národu, ktorý bude prinášať úrodu. 44 Kto padne na ten kameň, doláme sa, a na koho padne on, toho rozmliaždi.“45 Keď veľkňazi a farizeji počuli tieto jeho podobenstvá, pochopili, že hovorí o nich. 46 Chceli ho chytiť, len sa báli zástupov, lebo ho pokladali za proroka.
