Žalmy 71, ¹ K tebe sa utiekam, Hospodin, nech nie som nikdy zahanbený! ² Svojou spravodlivosťou ma zachráň a vysloboď! Nakloň ku mne svoje ucho a pomôž mi! ³ Buď mi skalným útočiskom, kam smiem kedykoľvek prísť. Rozhodol si, že ma zachrániš, lebo ty si moja skala a moja pevnosť. ⁴ Môj Bože, vysloboď ma z ruky bezbožníka, z hrsti zvrhlíka a násilníka! ⁵ Veď ty si moja nádej, Pane, Hospodin, tebe dôverujem od mladosti. ⁶ Na teba som odkázaný od života matky, od lona matky si mojou ochranou. O tebe stále znie môj chválospev. ⁷ Pre mnohých som ako zázrak, ty si mi však pevným útočiskom. ⁸ Moje ústa sú plné chvály o tebe, dennodenne ťa oslavujú. ⁹ Nezavrhuj ma v čase staroby, keď mi ubúda síl, neopúšťaj ma! ¹⁰ Veď moji nepriatelia sa spolu radia a tí, čo po mne sliedia, o mne hovoria: ¹¹ „Boh ho opustil. Prenasledujte a chyťte ho, nik ho nezachráni.“ ¹² Bože, nevzďaľuj sa odo mňa! Môj Bože, ponáhľaj sa mi pomôcť! ¹³ Nech v hanbe zahynú tí, čo mi útočia na život. Nech hanba a potupa zahalia tých, čo mi chcú uškodiť. ¹⁴ Ja ťa však stále očakávam a stále viac ťa budem chváliť. ¹⁵ Moje ústa budú rozprávať o tvojej spravodlivosti, každý deň o tvojich spásnych skutkoch, aj keď ich neviem spočítať. ¹⁶ Prichádzať budem s chválou mocných skutkov Pána, Hospodina. Pripomínať budem tvoju, len tvoju spravodlivosť. ¹⁷ Bože, učil si ma od mladosti a ja dosiaľ hlásam tvoje obdivuhodné skutky. ¹⁸ Ani keď zostarnem a zošediviem, neopúšťaj ma, Bože, kým neoboznámim s tvojím mocným ramenom všetky budúce pokolenia. ¹⁹ Tvoja moc a tvoja spravodlivosť, Bože, siahajú k výšinám. Vykonal si veľké veci, Bože, kto sa ti vyrovná? ²⁰ Dal si mi okúsiť mnohé súženia a biedy, no znova ma oživíš a vyvedieš z hlbín zeme. ²¹ Zveľadíš moju dôstojnosť a znova ma potešíš. ²² Aj ja ti budem ďakovať hrou na harfe za tvoju vernosť, môj Bože. Ospevovať ťa budem pri citare, Svätý Izraela! ²³ Nech plesajú moje pery, keď ťa budem oslavovať, i moja duša, ktorú si vykúpil. ²⁴ Aj môj jazyk nech hovorí celý deň o tvojej spravodlivosti, lebo sa zahanbili a zapýrili tí, čo mi chystali nešťastie.

Matúš 25, ¹ Vtedy sa nebeské kráľovstvo bude podobať desiatim pannám, ktoré si vzali lampy a vyšli v ústrety ženíchovi. ² Päť z nich bolo pochabých a päť rozumných. ³ Pochabé si totiž vzali lampy, ale olej si so sebou nevzali. ⁴ Rozumné si však vzali s lampami v nádobkách aj olej. ⁵ Keď ženích dlho neprichádzal, na všetky prišli driemoty a zaspali. ⁶ Uprostred noci sa rozľahol krik: ‚Hľa, ženích! Vyjdite mu v ústrety!‘ ⁷ Vtedy sa zobudili všetky panny a pripravovali si lampy. ⁸ Tu pochabé povedali rozumným: ‚Dajte nám zo svojho oleja, lebo naše lampy hasnú!‘ ⁹ No rozumné odpovedali: ‚Nie! Aby azda nebolo málo aj nám, aj vám, choďte radšej k predavačom a kúpte si!‘ ¹⁰ No kým išli kupovať olej, prišiel ženích, a tie, čo boli pripravené, vošli s ním na svadbu; a dvere sa zavreli. ¹¹ Napokon prišli aj ostatné panny a povedali: ‚Pane, pane, otvor nám!‘ ¹² On im však odpovedal: ‚Amen, hovorím vám, nepoznám vás.‘ ¹³ Bdejte teda, lebo neviete dňa ani hodiny!