2. Kráľov 19, 1 Keď to kráľ Chizkija počul, roztrhol si šaty, zaodel sa vrecovinou a vstúpil do Hospodinovho domu. 2 Nato poslal správcu paláca Eljákima, pisára Šebnu a starších spomedzi kňazov zaodiatych vrecovinou za prorokom Izaiášom, synom Ámocovým. 3 Povedali mu: Takto vraví Chizkija: Tento deň je dňom súženia, trestu a potupy, lebo synovia majú vyjsť z lona, ale niet sily na pôrod. 4 Možno Hospodin, tvoj Boh, počúva hrozby náčelníka štábu, ktorého poveril jeho pán, asýrsky kráľ, hanobiť živého Boha. Za hrozby, ktoré si počul, ho tvoj Boh Hospodin potrestá. Pomodli sa za zvyšok, ktorý tu ešte je. 5 Keď prišli služobníci kráľa Chizkiju k Izaiášovi, 6 ten im povedal: Odkážte svojmu pánovi: Takto vraví Hospodin: Neboj sa hrozieb, ktoré si počul a ktorými ma urážali sluhovia asýrskeho kráľa. 7 Dám mu totiž vnuknutie. Počuje správu a vráti sa do svojej vlasti, kde ho dám sťať mečom. 8 Keď sa náčelník štábu vrátil, zastihol asýrskeho kráľa pri útoku na Libnu. Dozvedel sa totiž, že sa stiahol z Lakíša. 9 Dostal hlásenie o kúšskom kráľovi Tirhakovi: Maj sa na pozore! Vypravil sa do boja proti tebe! Znovu vypravil poslov ku Chizkijovi s odkazom: 10 Takto povedzte judskému kráľovi Chizkijovi: Nedaj sa zneužiť svojím Bohom, na ktorého sa spoliehaš v domnienke, že Jeruzalem nepadne do moci asýrskeho kráľa. 11 Iste si počul, čo urobili asýrski králi rôznym krajinám, ktoré prepadli hubiacej kliatbe. Ty by si mal byť vyslobodený? 12 Mohli azda bohovia národov, ktoré zničili moji otcovia, vyslobodiť Gózan, Cháran, Recef a Édenovcov v Telassáre? 13 Kdeže je kráľ Chamátu, kráľ Arpádu, kráľ mesta Sefarvajimu, Hény a Ivvy? 14 Chizkija prevzal od poslov listy a prečítal ich. Potom vystúpil do Hospodinovho domu a rozložil ich pred Hospodinom. 15 Chizkija sa modlil k Hospodinovi: Hospodin, Bože Izraela, ktorý tróniš nad cherubmi! Ty jediný si Bohom všetkých pozemských kráľovstiev. Ty si utvoril nebesia i zem. 16 Nakloň, Hospodin, ucho a počúvaj. Otvor oči, Hospodin, a viď! Vypočuj si hrozby Sancheríba, ktoré odkázal, aby hanobil živého Boha. 17 Skutočne, Hospodin, asýrski králi spustošili národy a ich krajiny. 18 Ich bohov spálili a zničili, i keď to vôbec neboli bohovia, ale len dielo ľudských rúk, drevo a kameň. 19 Teraz však Hospodin, Bože, zachráň nás, prosím, z jeho moci. Nech všetky pozemské kráľovstvá poznajú, že ty jediný, Hospodin, si Bohom.20 Vtedy odkázal Izaiáš, syn Ámocov, Chizkijovi: Takto vraví Hospodin, Boh Izraela: Vypočul som si tvoju modlitbu vo veci asýrskeho kráľa Sancheríba. 21 Toto o ňom vyriekol Hospodin: Pohŕda tebou, vysmieva sa ti panna, dcéra Siona, potriasa za tebou hlavou dcéra Jeruzalema. 22 Koho si to hanobil a zneucťoval, na koho si sa osopil, pyšne pozdvihol svoje oči? Na Svätého Izraela! 23 Svojimi poslami si hanobil Pána. Povedal si: Pomocou svojich početných vozov som dosiahol horské výšiny, zákutia Libanonu. Zoťal som jeho vysoké cédre, jeho skvelé cyprusy. Prenikol som do jeho odľahlých kútov, do jeho zalesnenej časti. 24 Vykopal som studne a vypil cudzie vody, chodidlami som vysušil všetky kanály Egypta. 25 Nepočul si? Oddávna som to pripravoval, od praveku to chystal, teraz uskutočňujem. Tak si mohol na hromadu trosiek zmeniť opevnené mestá. 26 Ich bezmocní obyvatelia sa zdesili a zahanbili, zmenili sa ako poľná bylina a čerstvá zeleň, ako tráva na strechách, ako predčasne uschnuté obilie. 27 Viem o tvojom odpočívaní i každom tvojom pohybe, i ako zúriš proti mne. 28 Pretože zúriš proti mne a chýr o tvojej hrdosti sa mi dostal do uší, osadím ti do nozdier svoju obrúčku a do tvojich úst zubadlo. Odvediem ťa späť cestou, ktorou si prišiel. 29 Toto ti bude znamením: Tohto roku budete jesť z obilia, čo sa samo rozseje, v druhom roku to, čo z toho vzíde, a v treťom roku budete už siať a žať, sadiť vinice a užívať ich plody. 30 Zvyšok Júdovho domu, ktorý sa zachráni, zapustí korene a vydá ovocie. 31 Lebo z Jeruzalema vyjde zvyšok a zachránení z vrchu Sion. Vykoná to Hospodinova horlivosť. 32 Preto takto vraví Hospodin o asýrskom kráľovi: Do tohto mesta sa nedostane ani šíp ta nevystrelí. Neprerazí doň štítom ani proti nemu nenakopí násyp. 33 Vráti sa cestou, ktorou prišiel, do tohto mesta sa však nedostane — znie výrok Hospodina. 34 Pre seba a svojho služobníka Dávida obránim toto mesto a zachránim ho. 35 Tej istej noci vyšiel Hospodinov anjel a pobil v asýrskom tábore stoosemdesiatpäťtisíc mužov. Keď ľudia ráno vstali, všade samé mŕtvoly. 36 Nato sa asýrsky kráľ Sancheríb vydal na spiatočnú cestu a po svojom návrate sa usadil v Ninive. 37 Keď konal pobožnosť v dome svojho boha Nisroka, Adrammelek a Sarecer ho zabili mečom a unikli do krajiny Ararat. Po ňom sa stal kráľom jeho syn Esar-Chaddón.

Zjavenie Jána 19, 1 Po týchto veciach som počul akoby mohutný hlas veľkého zástupu v nebi, ktorý volal: Haleluja! Spása, sláva a moc nášmu Bohu, 2 lebo jeho súdy sú pravdivé a spravodlivé; veď odsúdil veľkú neviestku, ktorá svojím smilstvom priviedla zem do záhuby a pomstil sa za krv svojich služobníkov preliatu jej rukami. 3 A druhý raz volali: Haleluja! Dym z nej vystupuje na veky vekov. 4 Nato padli dvadsiati štyria starší a štyri bytosti na kolená, klaňali sa Bohu, ktorý sedí na tróne, a volali: Amen. Haleluja! 5 Od trónu zaznel hlas: Chváľte nášho Boha, všetci jeho služobníci, tí, čo sa ho bojíte, malí i veľkí! 6 Počul som akoby hlas veľkého zástupu, ako hukot množstva vôd, a ako dunenie mohutných hromov, ktorý volal: Haleluja! Lebo začal kraľovať Pán, náš všemohúci Boh. 7 Radujme sa, plesajme a vzdávajme mu slávu, lebo nadišla Baránkova svadba a jeho nevesta sa pripravila. 8 Bolo jej dovolené obliecť sa do čistého žiariaceho kmentu — lebo tým kmentom sú spravodlivé skutky svätých. 9 Povedal mi: Napíš: Blahoslavení sú tí, čo sú povolaní na Baránkovu svadobnú hostinu. A doložil: Toto sú pravdivé Božie slová. 10 I padol som mu k nohám, aby som sa mu klaňal. Ale on mi povedal: Stráň sa toho! Som iba služobník ako ty a tvoji bratia, ktorí majú Ježišovo svedectvo. Bohu sa klaňaj! Ježišovo svedectvo je totiž duch proroctva.