1.Samuelova 18, ¹ Keď Dávid skončil rozhovor so Šaulom, Jonatán prilipol celou dušou k Dávidovi. Jonatán ho miloval ako samého seba. ² V ten deň si ho vzal Šaul k sebe a znemožnil mu návrat k rodine. ³ Jonatán uzavrel s Dávidom zmluvu, pretože ho miloval ako samého seba. ⁴ Jonatán vyzliekol zo seba plášť a dal ho Dávidovi, podobne i svoj výstroj: meč, luk a opasok. ⁵ Všade na svojich výpravách, kam ho vysielal Šaul, mal Dávid úspech. Preto ho Šaul postavil na čelo svojich bojovníkov. To sa páčilo všetkému ľudu i Šaulovým služobníkom.⁶ Pri ich návrate, keď sa po víťazstve nad Filištíncom Dávid vracal, vyšli ženy zo všetkých izraelských miest za spevu a tancov oproti kráľovi Šaulovi s bubnami, s radostným spevom a hrou na hudobných nástrojoch. ⁷ Ženy pri tanci spievali: „Šaul porazil svoje tisíce, Dávid však svoje desaťtisíce!“⁸ Šaul sa preto veľmi rozhneval. Tento popevok sa mu vôbec nepáčil. Povedal si: „Dávidovi prisúdili desaťtisíce a mne len tisíce. Už mu len kráľovstvo chýba!“ ⁹ Od tohto dňa Šaul stále zazeral na Dávida.¹⁰ Na druhý deň prepadol Šaula zlý duch od Boha, takže vystrájal vo svojom dome. Dávid ako obvykle hral na citare a Šaul držal kopiju. ¹¹ Šaul si povedal: „Pribodnem Dávida k stene;“ a hodil kopiju. Dávid sa však dva razy uhol. ¹² Šaul dostal z Dávida strach. S Dávidom bol totiž Hospodin, zatiaľ čo od Šaula sa odvrátil. ¹³ Preto ho Šaul odstránil zo svojho kruhu a ustanovil ho za tisícnika. Vychádzal teda a vracal sa na čele ľudu. ¹⁴ Na všetkých výpravách sa Dávidovi darilo a Hospodin bol s ním. ¹⁵ Keď Šaul videl, že Dávid dosiahol veľký úspech, bál sa ho. ¹⁶ Všetci Izraeliti a Júdovci mali Dávida radi, lebo im bol vodcom pri výpravách a návratoch.¹⁷ Šaul povedal Dávidovi: „Tu je moja najstaršia dcéra Merab. Dám ti ju za ženu, len mi statočne slúž a veď Hospodinove boje.“ Pritom si však myslel: „Nech nepadne mojou rukou, ale rukou Filištíncov.“ ¹⁸ Dávid odpovedal Šaulovi: „Kto som ja a čo je môj rod, rodina môjho otca v Izraeli, aby som sa mohol stať kráľovým zaťom?“ ¹⁹ No keď už mali vydať Šaulovu dcéru Merab za Dávida, dali ju za ženu Adrielovi z Mecholy. ²⁰ Do Dávida sa zamilovala Šaulova dcéra Michol. Keď to oznámili Šaulovi, súhlasil s tým. ²¹ Povedal si totiž: „Vydám ju zaňho, aspoň mu bude osídlom a zasiahne ho ruka Filištíncov.“ Šaul zopakoval Dávidovi ponuku: „Dnes máš možnosť stať sa mojím zaťom.“ ²² Šaul prikázal svojim služobníkom: „Prehovorte nenápadne Dávida: ‚Kráľ si ťa iste obľúbil a všetci jeho služobníci ťa majú radi. Mal by si sa stať kráľovým zaťom.‘“ ²³ Keď to Šaulovi služobníci predniesli Dávidovi, ten namietal: „Myslíte si, že sa len tak možno stať kráľovým zaťom? Veď som len chudobný a bezvýznamný človek.“ ²⁴ Služobníci oznámili Šaulovi všetko, čo povedal Dávid. ²⁵ Šaul poznamenal: „Odkážte Dávidovi, že kráľ od neho nežiada veno, ale sto predkožiek Filištíncov, aby sa tak pomstil na svojich nepriateľoch.“ Šaul sa nazdával, že prostredníctvom Filištíncov zasiahne Dávida. ²⁶ Jeho služobníci podali o tom Dávidovi správu. Dávid uvítal návrh, ako sa stať kráľovým zaťom. Ešte pred uplynutím stanoveného času ²⁷ sa Dávid so svojím mužstvom vydal na cestu. Medzi Filištíncami pobil dvesto mužov a ich predkožky v požadovanom počte predložil kráľovi, aby sa tak mohol stať jeho zaťom. Šaul mu dal svoju dcéru Michol za ženu. ²⁸ Šaul sa presvedčil, že Hospodin je s Dávidom a že jeho dcéra Michol Dávida miluje. ²⁹ Šaul sa preto ešte viac bál Dávida a stal sa mu natrvalo nepriateľom. ³⁰ Filištínski velitelia naďalej podnikali bojové výpravy. Keď však vyrazili, Dávid bol úspešnejší než ostatní Šaulovi služobníci. Tým sa Dávidovo meno veľmi preslávilo.

Rimanom 11, ¹ Pýtam sa teda: Či Boh zavrhol svoj ľud? Určite nie. Veď aj ja som Izraelita z Abrahámovho potomstva z Benjamínovho kmeňa. ² Boh nezavrhol svoj ľud, ktorý vopred poznal. Alebo či neviete, čo hovorí Písmo o Eliášovi, ako sa žaluje Bohu na Izrael? ³ Pane, pozabíjali tvojich prorokov, tvoje oltáre zbúrali a ostal som len ja sám — a striehnu na môj život. ⁴ Ale čo mu odpovedá Boh? Ponechal som si sedemtisíc mužov, ktorí nezohli koleno pred Baalom. ⁵ Takto aj v tomto čase jestvuje zvyšok vyvolený z milosti. ⁶ Ak však z milosti, tak už nie zo skutkov, veď inak by milosť už nebola milosťou. ⁷ Čo teda? Izrael nedosiahol, čo hľadal, ale dosiahol to iba vyvolený zvyšok. Ostatní však zostali zatvrdení, ⁸ ako je napísané: Boh im dal ducha tvrdého spánku, oči, aby nevideli, a uši, aby nepočuli — až do dnešného dňa. ⁹ A Dávid hovorí: Nech sa im ich stôl stane osídlom a pascou, príčinou pádu a odplatou,¹⁰ nech sa im zatemnia oči, aby nevideli, a ich chrbát navždy zhrb!