2.Samuelova 18, ¹ Dávid vykonal prehliadku ľudu, ktorý bol s ním, a ustanovil nad ním veliteľov — tisícnikov a stotníkov. ² Tretinu ľudu zveril veleniu Joába, tretinu veleniu Abišaja, syna Ceruje a brata Joába, a tretinu veleniu Gatčana Ittaja. Potom povedal kráľ ľudu: „Rád by som šiel s vami i ja.“ ³ Ľud však povedal: „Nemôžeš ísť. V prípade ústupu si nás nebudú všímať, ani keby z nás polovica zahynula. Ty si však za desaťtisíc našich! Lepšie by bolo, keby si nám pomáhal z mesta.“ ⁴ Kráľ odpovedal: „Urobím, ako uznáte za dobré.“ Potom sa postavil k bráne a všetok ľud odchádzal po stovkách a tisícoch. ⁵ Kráľ prikázal Joábovi, Abišajovi a Ittajovi: „Pre mňa buďte ohľaduplní voči mladému Absolónovi.“ Všetci počuli, čo prikázal kráľ všetkým veliteľom o Absolónovi.⁶ Tak vyrazil ľud do poľa proti Izraelu a boj sa začal v Efrajimskom lese. ⁷ Dávidovi služobníci tam porazili izraelský ľud. V ten deň tam utrpeli ťažkú porážku so stratou dvadsaťtisíc mužov. ⁸ Boj sa rozšíril na celý tamojší kraj. V ten deň pohltil les viac ľudí než meč.⁹ Absolón pri jazde na mulici sa náhle ocitol pred Dávidovými služobníkmi. Keď sa mulica predierala pod konármi mohutného duba, Absolón sa zachytil hlavou na dube a zostal visieť vo vzduchu, kým mulica spod neho ušla. ¹⁰ Ktosi to videl a hlásil Joábovi: „Videl som Absolóna visieť na dube.“ ¹¹ Joáb povedal mužovi, čo mu priniesol tú správu: „Keď si ho videl, prečo si ho hneď tam nezrazil na zem? Bol by som ti dal desať šeklov striebra a jeden opasok.“ ¹² Muž odvetil Joábovi: „Na kráľovho syna by som ruku nepoložil, ani keby mi na ruku odvážili tisíc šeklov striebra. Kráľ predsa dôrazne prízvukoval tebe, Abišajovi a Ittajovi: ‚Opatrne zaobchádzajte s mladým Absolónom.‘ ¹³ Keby som mu bol niečo zlé aj urobil, čo sa pred kráľom utajiť nedá, ty by si zostal stranou.“ ¹⁴ Joáb povedal: „Nebudem tu s tebou strácať čas.“ Vzal si tri kopije a vrazil ich do srdca Absolóna, ktorý na dube ešte žil. ¹⁵ Potom obklopili Absolóna desiati mládenci, Joábovi zbrojnoši, a dorazili ho. ¹⁶ Nato Joáb zatrúbil na roh a ľud prestal prenasledovať Izrael, lebo Joáb ľud zadržal. ¹⁷ Potom vzali Absolóna, hodili ho v lese do hlbokej jamy a zasypali ho hŕbou skál. Všetci Izraeliti sa rozutekali, každý do svojho stanu.¹⁸ Ešte kým Absolón žil, dal si v Kráľovskom údolí postaviť pamätník. Povedal si: „Nemám syna, ktorý by pripomínal moje meno.“ Preto pomenoval ten pamätník po sebe. Dodnes sa volá Absolónov pamätník.¹⁹ Cadókov syn Achimaac povedal: „Mal by som odísť ku kráľovi a oznámiť mu radostnú správu, že ho Hospodin právom vyslobodil z moci jeho nepriateľov.“ ²⁰ Joáb mu odvetil: „Dnes by si nebol vítaným zvestovateľom, urobíš to inokedy. Dnes nehlás nič, lebo zomrel kráľov syn.“ ²¹ Joáb prikázal jednému Kúšijcovi: „Choď oznámiť kráľovi, čo si videl.“ Kúšijec sa Joábovi poklonil a odbehol. ²² Cadókov syn Achimaac opätovne naliehal na Joába: „Nech to akokoľvek dopadne, pobežím i ja za Kúšijcom.“ Joáb mu povedal: „Syn môj, načo by si mal ísť, i tak nedostaneš za to odmenu.“ ²³ „Nech sa stane, čo chce, pôjdem!“ Povedal mu: „Tak choď!“ Achimaac bežal cestou po rovine a Kúšijca predbehol.²⁴ Dávid sedel medzi dvoma bránami; strážca však vyšiel na strechu brány na múr. Keď sa rozhliadol, zbadal osamelého bežca. ²⁵ Strážca zavolal a oznámil to kráľovi. Ten povedal: „Keď je sám, prináša dobrú správu.“ Ako sa ten muž približoval, ²⁶ spozoroval strážca ďalšieho bežca a zavolal na vrátnika: „Je tam ďalší osamelý bežec!“ Kráľ odvetil: „Aj ten nesie dobrú správu!“ ²⁷ Strážca pokračoval: „Zdá sa mi, že ten prvý bežec sa ponáša behom na Cadókovho syna Achimaaca.“ Kráľ povedal: „To je statočný muž, prichádza s dobrou správou.“ ²⁸ Achimaac zvolal na kráľa: „Všetko je v poriadku!“ Nato sa poklonil tvárou po zem a povedal: „Nech je zvelebený Hospodin, tvoj Boh, ktorý vydal mužov, čo sa vzbúrili proti kráľovi, môjmu pánovi!“ ²⁹ Kráľ sa spýtal: „Ako sa má mladý Absolón?“ Achimaac odvetil: „Videl som veľký zmätok vo chvíli, keď Joáb vysielal kráľovho služobníka a tvojho sluhu, no neviem, čo to bolo.“ ³⁰ Kráľ povedal: „Odstúp a staň si sem!“ Ten odstúpil a zostal stáť. ³¹ Zrazu prišiel Kúšijec a povedal: „Nech si môj pán a kráľ vypočuje dobrú správu: Hospodin ťa dnes právom vyslobodil z moci všetkých vzbúrencov.“ ³² Kráľ sa spýtal Kúšijca: „Ako sa má mladý Absolón?“ Kúšijec odpovedal: „Nech údel tohto mladého muža stihne nepriateľov môjho pána a kráľa, ako i všetkých, čo zlomyseľne povstali proti tebe.“

1.Korintským 14, ¹ Usilujte sa o lásku, no horlivo hľadajte aj duchovné dary, najmä však aby ste prorokovali. ² Lebo kto hovorí jazykom, nehovorí ľuďom, ale Bohu. Nikto mu totiž nerozumie, mocou Ducha hovorí tajomstvá. ³ Kto však prorokuje, hovorí ľuďom a tak buduje, povzbudzuje a potešuje. ⁴ Kto hovorí jazykmi, buduje seba, ale ten, kto prorokuje, buduje cirkev. ⁵ Chcem však, aby ste všetci hovorili jazykmi, ale ešte viac, aby ste prorokovali. Lebo väčší je ten, čo prorokuje, než ten, čo hovorí jazykmi — iba ak by to aj vykladal, aby sa budovala cirkev.⁶ Veď čo by som vám osožil, bratia, keby som k vám prišiel a hovoril jazykmi, ale nehovoril by som vám slovami zjavenia ani poznania, ani proroctvom, ani učením? ⁷ Podobne ako neživé nástroje, ktoré vydávajú zvuk, či flauta alebo citara: keby nevydávali rozdielne zvuky, ako by sa vedelo, čo sa hrá na flaute a čo na citare? ⁸ Veď ak poľnica zaznie nejasne, kto sa bude chystať do boja? ⁹ Tak aj vy, ak nevydávate jazykom zrozumiteľné slová, ako možno poznať, čo hovoríte? Veď budete hovoriť do vetra. ¹⁰ Vo svete je predsa toľko druhov jazykov, a ani jeden nie je bez slov. ¹¹ Ak však nepoznám zmysel reči, pre toho, kto hovorí, budem cudzincom, a ten, čo hovorí, bude cudzincom pre mňa. ¹² Tak aj vy, keďže sa horlivo usilujete o duchovné dary, usilujte sa oplývať tým, čo slúži cirkvi na rast. ¹³ Preto ten, kto hovorí jazykmi, nech sa modlí, aby vykladal. ¹⁴ Lebo ak sa modlím jazykmi, modlí sa môj duch, ale moja myseľ je bez ovocia. ¹⁵ Čo teda? Budem sa modliť duchom, ale budem sa modliť aj mysľou. Budem spievať chválospevy duchom, ale budem spievať aj mysľou. ¹⁶ Lebo ak dobrorečíš duchom, ako potom môže jednoduchý človek na tvoje vďakyvzdanie povedať: „Amen!“? Veď nevie, čo hovoríš. ¹⁷ Ty síce krásne dobrorečíš, ale iný sa tým nebuduje. ¹⁸ Ďakujem Bohu, že viac hovorím jazykmi ako vy všetci; ¹⁹ v cirkvi však chcem radšej prehovoriť päť zrozumiteľných slov, aby som aj iných poučil, než povedať desaťtisíc slov nezrozumiteľným jazykom.²⁰ Bratia, nebuďte pri usudzovaní ako deti, v zle buďte maličkí, no pri usudzovaní buďte dokonalí. ²¹ V Zákone je napísané: Cudzími jazykmi a perami cudzincov budem hovoriť k tomuto ľudu, no ani tak ma nepočúvnu, hovorí Pán. ²² A jazyky sú znamením nie pre veriacich, ale pre neveriacich, kým proroctvo je nie pre neveriacich, ale pre veriacich. ²³ Keby sa teda celá cirkev zišla na tom istom mieste a všetci by hovorili jazykmi a prišli by tam jednoduchí ľudia alebo neveriaci, nepovedali by, že šaliete? ²⁴ Keby však všetci prorokovali a vošiel by niekto neveriaci alebo jednoduchý človek, všetci by ho usvedčovali, všetci posudzovali. ²⁵ Skryté veci jeho srdca sa stanú zjavnými, a tak padne na tvár, bude sa klaňať Bohu a vyznávať: „Naozaj je Boh medzi vami!“²⁶ Čo teda, bratia? Keď sa zídete, každý má niečo: chválospev, učenie, zjavenie, hovorenie jazykmi či ich výklad; to všetko nech je na budovanie. ²⁷ Ak niekto hovorí jazykmi, nech sú to dvaja alebo nanajvýš traja, a to jeden po druhom, a jeden nech vysvetľuje. ²⁸ Ale ak by nemal kto vysvetľovať, nech mlčí v cirkevnom zhromaždení, ale nech hovorí sebe samému a Bohu. ²⁹ No proroci nech hovoria dvaja alebo traja a ostatní nech to posúdia. ³⁰ Ak by sa však inému, čo tam sedí, dostalo zjavenia, prvý nech sa odmlčí. ³¹ Lebo po jednom môžete všetci prorokovať, aby sa všetci poučili a aby všetci boli povzbudení. ³² Duchovia prorokov sa podriaďujú prorokom; ³³ veď Boh nie je Bohom neporiadku, ale pokoja. Podľa zvyku vo všetkých svätých cirkvách ³⁴ ženy nech v cirkevnom zhromaždení mlčia. Nedovoľuje sa im hovoriť, ale nech sú podriadené, ako to hovorí aj Zákon. ³⁵ Ak sa však chcú niečo naučiť, nech sa opýtajú doma svojich mužov, lebo je neslušné, aby žena v cirkevnom zhromaždení hovorila. ³⁶ Či od vás vyšlo Božie slovo, alebo k vám iba prišlo?³⁷ Ak si niekto myslí, že je prorok alebo obdarovaný Duchom, nech vie, že čo vám píšem, je Pánov príkaz. ³⁸ Kto to neuzná, nebude uznaný. ³⁹ Tak teda, bratia moji, horlivo sa usilujte prorokovať a nezabraňujte hovoriť jazykmi. ⁴⁰ Ale všetko nech sa deje slušne a v poriadku!