Micheáš 2, ¹ Beda tým, čo vymýšľajú neprávosť a plánujú zlo na svojich lôžkach. Keď svitne ráno, uskutočňujú ho, lebo majú moc v rukách.² Dychtia po poliach a uchvacujú ich, túžia po domoch a zaberajú ich. Utláčajú človeka i jeho domácnosť, jeho samotného i jeho vlastníctvo.³ Preto takto hovorí Hospodin: „Hľa, ja vymyslím zlo proti tejto čeliadke, z ktorého nevytiahnete svoju šiju, z ktorého nevybŕdnete, lebo to bude zlý čas.⁴ V ten deň zložia proti vám príslovie, zaznie žalostné bedákanie a povedia: ‚Sme úplne zničení. Podiel môjho ľudu bol rozdelený meracou šnúrou a nikto mu ho nevracia. Naše polia boli rozdelené odpadlíkovi.‘⁵ Preto nebudeš mať nikoho, kto by ti meracou šnúrou určil podiel v zbore Hospodina.“⁶ „Nekážte!“ Tak kážu oni: „O takých veciach netreba kázať! Nezasiahne nás potupa.“⁷ Či je prekliaty Jákobov dom? Či je duch Hospodina netrpezlivý? Či sú toto jeho skutky? Či nie sú moje slová dobrotivé voči tomu, kto chodí v úprimnosti?⁸ Vy však povstávate proti môjmu ľudu ako nepriateľ, strhávate plášť z tých, ktorí pokojne kráčajú okolo bez úmyslu bojovať.⁹ Vyháňate ženy môjho ľudu z ich príjemných domov, ich deťom navždy odnímate moju ozdobu.¹⁰ Vstaňte a choďte! Tu niet miesta na odpočinok! Pre vašu nečistotu vás stihne záhuba, hrozná záhuba.¹¹ Keby niekto podľa vetra hovoril lož: „Budem ti veštiť pri víne a opojnom nápoji!“ — to by bol veštec pre tento ľud!¹² Istotne ťa úplne pozbieram, Jákob, istotne zhromaždím zvyšok Izraela. Zhromaždím ich ako ovce v košiari, ako stádo na jeho pastve. Bude sa to hmýriť ľuďmi.¹³ Pred nimi pôjde ten, čo razí cestu. Keď prerazia a prejdú bránou, vyjdú von. Ich kráľ pôjde pred nimi a Hospodin na ich čele.

Hebrejom 4, ¹ Bojme sa teda, aby azda o niekom z vás neplatilo, že zaostal, pokým trvá prisľúbenie, že možno vojsť do jeho odpočinku. ² Veď aj nám sa zvestovalo evanjelium rovnako ako aj im. Ale im počuté slovo neosožilo, lebo aj keď ho počuli, vierou s ním nezrástli. ³ Preto do odpočinku vchádzame my, čo sme uverili, ako povedal: A tak som vo svojom hneve prisahal: Nevojdú do môjho odpočinku, hoci jeho diela boli dokonané od stvorenia sveta, ⁴ lebo kdesi sa hovorí o siedmom dni takto: Na siedmy deň si Boh odpočinul od všetkých svojich prác. ⁵ A tu zasa: Nevojdú do môjho odpočinku. ⁶ Ak teda trvá možnosť, aby doň niektorí vošli, a pretože tí, ktorým sa evanjelium zvestovalo ako prvým, pre neposlušnosť nevošli, ⁷ Boh znova určuje iné dnes, keď po toľkom čase hovorí ústami Dávida, ako už bolo povedané: Dnes, keď počujete jeho hlas, nezatvrdzujte svoje srdcia. ⁸ Veď keby ich bol Jozua voviedol do odpočinku, nebol by už potom hovoril o inom dni. ⁹ A tak ostáva sobotný odpočinok pre Boží ľud; ¹⁰ lebo kto vošiel do jeho odpočinku, ten si odpočinul od svojich diel tak, ako Boh od svojich. ¹¹ Usilujme sa teda vojsť do toho odpočinku, aby nikto nepadol podľa toho istého príkladu neposlušnosti.¹² Veď Božie slovo je živé a účinné, ostrejšie ako akýkoľvek dvojsečný meč. Preniká až po oddelenie duše od ducha a kĺbov od špiku a rozsudzuje túžby a úmysly srdca. ¹³ A nieto tvorstva, ktoré by bolo preň neviditeľné. Všetko je obnažené a odkryté pred očami toho, ktorému sa budeme zodpovedať.¹⁴ Keďže máme vznešeného veľkňaza, ktorý prenikol nebesia, Ježiša, Božieho Syna, držme sa vyznania. ¹⁵ Veď nemáme veľkňaza, ktorý by s nami nemohol súcitiť v našich slabostiach, ale veľkňaza, ktorý vo všetkom prešiel skúškami podobne ako my, avšak bez hriechu. ¹⁶ Pristúpme teda s dôverou k trónu milosti, aby sme dosiahli milosrdenstvo a našli milosť a pomoc v pravý čas.