Micheáš 1, ¹ Slovo Hospodina, ktoré bolo určené Micheášovi z Morešetu v čase judských kráľov Jotáma, Acháza a Chizkiju, ktoré prijal vo videní o Samárii a o Jeruzaleme.² Počujte, všetky národy, dávaj pozor, zem i tí, čo ju zapĺňajú. Nech je Pán, Hospodin, svedkom proti vám, Pán zo svojho svätého chrámu,³ lebo hľa, Hospodin vychádza zo svojho miesta, zostupuje a kráča po výšinách zeme.⁴ Vrchy sa rozplynú pod ním a údolia sa rozštiepia. Budú ako vosk pri ohni a ako vody vyliate na svah.⁵ Všetko toto je pre Jákobovu vinu a pre hriechy domu Izraela. Kto je za vinou Jákoba? Či nie Samária? A kto za výšinami Judska? Či nie Jeruzalem?⁶ Zo Samárie urobím trosky, pole zmením na vinicu. Jej kamene pohádžem do údolia a obnažím jej základy.⁷ Všetky jej tesané modly budú rozbité a všetky jej dary za smilstvo budú spálené v ohni. Všetky jej modly spustoším, lebo si to nazhromaždila z darov za smilstvo, a tak sa opäť zmenia na dary za smilstvo.⁸ Nad týmto musím nariekať a kvíliť, chodiť nahý a bosý, smútiť ako šakaly a trúchliť ako pštrosy.⁹ Neliečiteľná je totiž jej rana, lebo siaha až po Judsko. Zasiahla už bránu môjho ľudu, samotný Jeruzalem.¹⁰ Neoznamujte to v Gate a vôbec neplačte. V Bét-Leafre sa váľajte v prachu.¹¹ Daj sa na cestu, obyvateľka Šafíru, v nahote a v hanbe nevyšla z mesta obyvateľka Caanánu. Nárek Bét-Ecelu vezme vám pôdu spod nôh.¹² Keď obyvateľka Marótu čakala dobro, zostúpilo zlo od Hospodina až po bránu Jeruzalema.¹³ Zapriahaj do voza, obyvateľka Lachíša! To je začiatok hriechu dcéry Siona, lebo v tebe sa našli viny Izraela.¹⁴ Preto dáš rozlúčkové dary pre Morešet-Gat. Domy Achzíbu oklamú izraelského kráľa.¹⁵ Privediem ešte na teba dobyvateľa, obyvateľka Mareše. Až do Adullámu sa dostane sláva Izraela.¹⁶ Vyhoľ si lysinu a ostrihaj sa pre svojich rozkošných synov, rozšír si svoju lysinu ako sup, lebo odišli od teba do zajatia.

Hebrejom 3, Preto, bratia, ktorí ste svätí a máte účasť na nebeskom povolaní, pozorne sa zahľaďte na Ježiša, apoštola a veľkňaza nášho vyznania. ² On je verný tomu, ktorý ho ustanovil, ako aj Mojžiš bol verný v celom jeho dome. ³ On je však hoden o toľko väčšej slávy ako Mojžiš, o koľko väčšiu cenu ako dom má ten, kto ho postavil. ⁴ Veď každý dom musí niekto postaviť; a ten, kto postavil všetko, je Boh. ⁵ Aj Mojžiš bol verný v celom jeho dome ako služobník na svedectvo o tom, čo sa neskoršie malo hlásať. ⁶ No Kristus ako Syn je nad celým jeho domom. A jeho domom sme my, ak si zachováme pevnú dôveru a nádej, ktorou sa chválime.⁷ Preto, ako hovorí Duch Svätý: Dnes, keď počujete jeho hlas,⁸ nezatvrdzujte svoje srdcia ako pri vzbure v deň pokúšania na púšti,⁹ kde ma skúšali vaši otcovia, hoci videli moje skutky ¹⁰ štyridsať rokov. Preto som sa rozhneval na toto pokolenie a povedal som: Ustavične blúdia v srdci, tí veru nepoznali moje cesty.¹¹ A tak som vo svojom hneve prisahal: Nevojdú do môjho odpočinku.¹² Bratia, dávajte si pozor, aby nikto z vás nemal zlé a neverné srdce a neodpadol od živého Boha, ¹³ ale denne sa vzájomne povzbudzujte, kým trvá to „dnes“, aby nikoho z vás nezatvrdilo mámenie hriechu. ¹⁴ Veď máme účasť na Kristovi, pravda, len ak si zachováme až do konca také pevné rozhodnutie, aké sme mali na začiatku. ¹⁵ Je povedané: Dnes, keď počujete jeho hlas, nezatvrdzujte svoje srdcia ako pri vzbure.¹⁶ Kto sú to tí, čo počuli a búrili sa? Vari to neboli všetci, čo vyšli z Egypta pod Mojžišovým vedením? ¹⁷ A na koho som sa rozhneval na štyridsať rokov? Či nie na tých, čo zhrešili a ich mŕtvoly popadali na púšti? ¹⁸ A komu prisahal, že nevojdú do jeho odpočinku, ak nie tým, čo neuverili? ¹⁹ Vidíme teda, že nemohli vojsť pre nevieru.