Micheáš 6, ¹ Počujte, čo hovorí Hospodin: „Povstaň! Začni súdny spor pred vrchmi. Nech pahorky počujú tvoj hlas!“² Počujte, vrchy, Hospodinov súdny spor, aj vy, pevné základy zeme! Hospodin totiž vedie spor so svojím ľudom, súdi sa s Izraelom.³ „Ľud môj, čo som ti urobil, čím som ťa zaťažil? Odpovedz mi!⁴ Veď som ťa vyviedol z Egypta, vykúpil som ťa z domu otrokov; poslal som pred tebou Mojžiša, Árona a Mirjam.⁵ Ľud môj, rozpomeň sa, čo zamýšľal moábsky kráľ Balák a čo mu odpovedal Beórov syn Bileám, čo sa dialo od Šittímu po Gilgál.“ Vtedy spoznáš Hospodinove spravodlivé skutky.⁶ „S čím mám predstúpiť pred Hospodina a skloniť sa pred Bohom výsosti? Mám predstúpiť pred neho so spaľovanými obetami a s jednoročnými teľcami?⁷ Má Hospodin záľubu v tisícoch baranov a v desaťtisícoch potokov oleja? Mám dať svojho prvorodeného za svoj priestupok, plod svojho tela za svoj hriech?“⁸ Hospodin ti oznámil, človeče, čo je dobré a čo žiada od teba: len zachovávať právo, milovať láskavosť a v pokore chodiť so svojím Bohom.⁹ Čuj, Hospodin privoláva mestu — a je múdre báť sa tvojho mena: „Počujte, kmene a zbor mesta!¹⁰ Ešte sú hriešne poklady v dome bezbožníka aj prekliata, skúpa efa.¹¹ Mám ja za poctivé vyhlásiť podvodné váhy a mešec s falošným závažím?¹² Boháči tohto mesta sú plní násilia. Jeho obyvatelia hovoria lož, v ústach majú podvodný jazyk.¹³ Preto som ťa aj ja začal biť, pustošiť za tvoje hriechy.¹⁴ Budeš jesť, ale sa nenasýtiš a ostaneš naďalej hladný, keď si aj niečo odložíš nabok, nič nezachrániš, lebo čo by si chcel zachrániť, vydám napospas meču.¹⁵ Budeš siať, ale žať nebudeš, vylisuješ olivy, ale olejom sa nepotrieš, vytlačíš aj mušt, ale víno piť nebudeš.¹⁶ Držíš sa Omriho ustanovení a všetkých skutkov Achábovho domu. Vy sa spravujete ich radami. Preto ťa vydám na spustošenie a obyvateľov mesta na posmech. Budete znášať pohanenie od cudzích národov.“

Hebrejom 8, ¹ Zo všetkého, o čom hovoríme, je hlavné toto: máme takého veľkňaza, ktorý si zasadol po pravici trónu Velebnosti v nebesiach ² ako služobník svätyne a pravého stanu, ktorý postavil Pán, a nie človek. ³ Veď každý veľkňaz je ustanovený na to, aby prinášal dary a obety, preto aj on musel mať niečo, čo by obetoval. ⁴ Keby bol na zemi, nemohol by byť kňazom, pretože tu sú tí, čo prinášali dary podľa Zákona. ⁵ No oni slúžia obrazu a tieňu nebeskej skutočnosti, ako to bolo prikázané Mojžišovi, keď sa chystal zhotoviť stan: Hľaď — povedal mu —, aby si všetko urobil podľa vzoru, ktorý ti bol ukázaný na vrchu. ⁶ Teraz však dostal o toľko vznešenejšiu službu, o koľko je lepšia zmluva, ktorej je prostredníkom, lebo je ustanovená lepšími prisľúbeniami.⁷ Veď keby tá prvá bola bývala bez chyby, nebolo by sa hľadalo miesto pre druhú. ⁸ Keď ich karhá, hovorí: Hľa, prichádzajú dni, hovorí Pán, a uzavriem s domom Izraela a s domom Júdu novú zmluvu.⁹ Nie takú zmluvu, ako som uzavrel s ich otcami v ten deň, keď som ich vzal za ruku, aby som ich vyviedol z egyptskej krajiny. Oni totiž nezotrvali pri mojej zmluve a ja som ich opustil, hovorí Pán.¹⁰ Lebo toto je zmluva, ktorú uzavriem s domom Izraela po tých dňoch, hovorí Pán. Svoje zákony vložím do ich mysle a napíšem ich na ich srdcia. Budem ich Bohom a oni budú mojím ľudom.¹¹ A nikto už nebude poúčať svojho blížneho ani brat svojho brata slovami: „Poznaj Pána!“, lebo ma budú poznať všetci, od najmenšieho po najväčšieho,¹² pretože sa zľutujem nad ich neprávosťami a na ich hriechy si viac nespomeniem.¹³ Keď povedal novú, vyhlásil prvú za zastaranú. Čo však zostarlo a je prežité, blíži sa k zániku.