Ezechiel 46, 16 Takto vraví Pán, Hospodin: ‚Keď knieža dá dar niektorému zo svojich synov zo svojho dedičného vlastníctva, bude to patriť jeho synom; bude to ich dedičným vlastníctvom. 17 Keď dá dar zo svojho vlastníctva niektorému zo svojich služobníkov, bude mu to patriť až do roku prepustenia na slobodu a potom sa to navráti kniežaťu. Len dedičstvo jeho synov bude im patriť. 18 Knieža nesmie vziať z vlastníctva ľudu, aby ho vytlačil z vlastníctva. Zo svojho vlastníctva pridelí dedičstvo svojim synom, aby nik z môjho ľudu nebol vyhnaný zo svojho vlastníctva.‘“ 19 Potom ma doviedol vchodom, ktorý je na boku brány, ku svätým komorám určeným pre kňazov, obráteným na sever; vzadu bol priestor v kúte na západ. 20 Povedal mi: „To je priestor, v ktorom budú kňazi variť obetu za vinu a obetu za hriech a kde budú piecť pokrmovú obetu, aby to nemuseli vynášať do vonkajšieho nádvoria, a tak nepreniesli svätosť na ľud.“ 21 Potom ma vyviedol do vonkajšieho nádvoria a previedol ma po štyroch rohoch nádvoria. V každom rohu nádvoria bolo malé nádvorie. 22 Vo všetkých štyroch rohoch boli malé nádvoria štyridsať lakťov dlhé a tridsať lakťov široké. Mali rovnaké rozmery. 23 Kamenná ohrada bola na nich pri všetkých štyroch dookola a miesta na varenie boli urobené na spodku kamennej ohrady. 24 Povedal mi: „To sú kuchyne na varenie, kde majú chrámoví služobníci variť obetu na hostinu pre ľud.“
Lukáš 23, 50 Tu istý muž menom Jozef, člen veľrady, dobrý a spravodlivý muž 51 z judského mesta Arimatie, ktorý nesúhlasil s ich rozhodnutím ani konaním a očakával Božie kráľovstvo, 52 prišiel k Pilátovi a vyžiadal si Ježišovo telo. 53 Keď ho sňal, zavinul ho do plátna, uložil do hrobu vytesaného v skale, v ktorom ešte nikto nikdy neležal. 54 Bol prípravný deň a už nastávala sobota. 55 Sprevádzali ho ženy, ktoré prišli s Ježišom z Galiley. Videli hrob aj to, ako bolo uložené jeho telo. 56 Potom sa vrátili a pripravili voňavé oleje a masti. Ale v sobotu podľa príkazu zachovali pokoj.
