Príslovia 18, ¹ Kto sa oddeľuje od druhých, uspokojuje svoje chúťky, brojí proti každej dobrej rade.² Blázon nemá záľubu v rozumnosti, ale vo vyjadrovaní svojich myšlienok.³ Tam, kde vkročí bezbožník, prichádza aj opovrhnutie a s hanbou potupa.⁴ Slová z ľudských úst sú hlboké vody, prameň múdrosti je rozvodnený potok.⁵ Nie je dobré nadržiavať bezbožníkovi a odstrčiť spravodlivého na súde.⁶ Pery privádzajú blázna do hádky, jeho ústa volajú po bitke.⁷ Ústa sú bláznovi na skazu a jeho pery sú pre neho pascou.⁸ Slová klebetníka sú ako maškrty, schádzajú až na dno žalúdka.⁹ Aj ten, kto je vo svojej práci nedbanlivý, je bratom ničiteľa.¹⁰ Hospodinovo meno je pevná veža, spravodlivý do nej zuteká a je v bezpečí.¹¹ Majetok pre boháča je ako opevnené mesto, javí sa mu sťa nedostupná hradba.¹² Skazu predchádza namyslené srdce človeka, slávu však predchádza pokora.¹³ Odpovedať skôr, ako si vypočul, je hlúpe a hanebné.¹⁴ Ten, čo má mužného ducha, zvládne chorobu, kto však znesie duchom zroneného?¹⁵ Rozumné srdce získava poznanie a ucho múdrych ho vyhľadáva.¹⁶ Dar kliesni cestu človeku, privádza ho k mocným.¹⁷ Kto prvý rieši svoj spor, zdá sa spravodlivý, kým nepríde jeho blížny a nepreverí ho.¹⁸ Lós zakončuje zvady a rozsudzuje mocnárov.¹⁹ Urazený brat je nedostupnejší než opevnené mesto, zvady sú ako závory pevnosti.²⁰ Z ovocia úst sa sýti vnútro človeka, úroda pier ho nasýti.²¹ Smrť a život sú v područí jazyka, tí, čo ho milujú, najedia sa jeho plodov.²² Kto našiel ženu, našiel dobro a zadovážil si priazeň Hospodina.²³ Chudobný prosí o zmilovanie, no bohatý odpovie drsno.²⁴ Niekto má priateľov, čo sú mu na škodu, je však aj taký priateľ, čo sa pripúta viac než brat.

Galatským 2, ¹ Neskôr, po štrnástich rokoch, som sa s Barnabášom opäť vydal do Jeruzalema a vzal som so sebou aj Títa. ² Šiel som ta pohnutý zjavením a tým, čo sú v osobitnej vážnosti, som v súkromí predložil evanjelium, ktoré hlásam medzi pohanmi: či nebežím alebo či som nebežal nadarmo. ³ No ani môjho spoločníka Títa, hoci bol Grék, nenútili dať sa obrezať, ⁴ a to práve pre falošných bratov, votrelcov, čo sa vlúdili špehovať našu slobodu, ktorú máme v Kristovi Ježišovi, aby nás zotročili. ⁵ Ani na chvíľu sme im neustúpili a nepodriadili sme sa, aby sa vám zachovala pravda evanjelia. ⁶ Tí však, ktorých pokladajú za niečo — akí boli kedysi, to ma nezaujíma, Boh nikoho neuprednostňuje — tí teda, ktorých pokladajú za niečo, mi nič ďalšie neuložili. ⁷ Ba naopak, keď videli, že mi je zverené evanjelium pre neobrezaných, tak ako Petrovi pre obrezaných — ⁸ veď ten, ktorý dával Petrovi silu na apoštolskú prácu medzi obrezanými, dával silu aj mne medzi pohanmi —, ⁹ a keď spoznali milosť, ktorú som dostal, Jakub, Kéfas a Ján, pokladaní za stĺpy, podali mne a Barnabášovi pravicu na dôkaz spoločenstva, že my pôjdeme k pohanom a oni k obrezaným. ¹⁰ Len aby sme pamätali na chudobných. To som sa aj usiloval robiť.